Zlaté dvojičky chcú medailu zo šprintu

DIALÓG NA VÍKEND s PAVLOM a PETROM HOCHSCHORNEROVCAMI, štvornásobnými olympijskými medailistami vo vodnom slalome, ktorí majú dnes 40 rokov

Na prelome tisícročí patrili medzi najlepších športovcov na svete. Na každom podujatí ich odborníci automaticky radili medzi najväčších ašpirantov nielen na cenný kov, ale jednoznačne na zisk zlata. A oni väčšinou svoju úlohu najväčších favoritov aj potvrdili. Doma majú štyri olympijské medaily a z nich sú až tri najcennejšieho lesku, pričom si ich vybojovali na troch olympiádach za sebou – v Sydney 2000, Aténach 2004 a Pekingu 2008. O štyri roky neskôr v Londýne sa im ušiel už „iba“ bronz. Ako si na toto skvelé obdobie a nielen o tom, sme sa porozprávali s deblkanoistickými dvojičkami Pavlom a Petrom Hochschornerovcami, ktorí práve dnes oslavujú štyridsiatku.

Spomínate si ešte, kedy ste si prvý raz sadli do lode a aký ste mali z toho pocit?

PAVOL: „Prvý raz som si sadol do kajaku v bývalej Juhoslávii, kde sme boli s otcom na vodáckom kurze. Keďže tam bola čistá voda, tak som sa cítil, akoby som sa na nej vznášal.“

PETER: „Keď sme si sadli do lode pri splavovaní Dunaja. Pocity boli nepríjemne, pretože sme ešte nevedeli plávať a pripitý strýko Bohuš, s ktorým sme išli v kanoe, nás prevrátil.“

Vy ste prvé úspechy dosiahli v zjazde na divokej vode. Bol to podľa vás správny základ pre vodný slalom?

PAVOL: „Začínali sme s rýchlostnou kanoistikou, kde sme sa naučili správnu techniku pádlovania. Tá nám pomohla v zjazde a následne sme ju preniesli do slalomu, čím sme mali dosť veľkú výhodu v porovnaní s konkurenciou.“

PETER: „Jednoznačne to bol správny základ, pretože keď sa pozriem na slalomárov, ktorí v živote nejazdili zjazd, tak je vidieť, že nemajú dobrú techniku pádlovania.“

Rýchlo ste patrili medzi najlepších na svete. Čo bol zlomový moment, že ste sa rozhodli iba pre vodný slalom?

PAVOL: „Už vtedy to bol olympijský šport a bola by škoda nevyužiť to, keďže sa práve začínal stavať vodnoslalomársky kanál v Čunove.“

PETER: „Zlomový moment bol triumf na olympiáde v Sydney.“

ateny217

Do slalomu na divokej vode ste vleteli ako kométa a hneď ste drvili konkurenciu. Pamätáte si, kedy a kde ste vyhrali prvé preteky Svetového pohára?

PAVOL: „To si už naozaj nepamätám.“

PETER: „Myslím si, že to bolo v roku 1999 v Penrithe.“

Rok bol správny – 1999, ale prvý triumf ste dosiahli práve doma v Čunove. Celkovo ich máte na svojom konte neuveriteľných tridsať, o desať viac ako váš vrstovník Michal Martikán a Slováci ich majú spolu 107. Kde sa vám jazdilo najlepšie a naopak, ktorú trať ste nemali radi?

PAVOL: „Najlepšie sa nám jazdilo v Aténach, pretože tam bola hustá a náročná morská voda v širokom kanáli, čo nám vyhovovalo. Najviac som nemal rád kanál vo francúzskom Pau pre veľmi sa meniacu vodu.“

PETER: „Najčastejšie sme vyhrali v klasických pohárových destináciách – La Seu d'Urgell, Augsburg, Praha a samozrejme v bratislavskom Čunove.“

Vaša absolútna dominancia sa prejavila najmä v celkových triumfoch v seriáloch Svetového pohára, ktorých ste si vybojovali desať, pričom ste boli ešte dvakrát druhí a raz tretí. V rokoch 1999 – 2004 ste dokonca triumfovali šesťkrát v sérii! Na ktoré obdobie si najradšej spomínate a cítili ste, že ste na divokej vode v absolútnej pohode?

PAVOL: „Najlepšie sme sa cítili v roku 2004 na olympiáde v Aténach. Vtedy sa nám jazdilo tak dobre, že by sme hravo zvládli aj dvojo či trojo pretekov za sebou. Na vode nám to išlo s veľkou ľahkosťou a cítili sme sa nezdolateľní.“

PETER:  „V období 1999 – 2008.“

Najväčšie úspechy ste dosiahli na olympijských hrách, na ktorých ste sa tešili v Sydney, Aténach a Pekingu z troch zlatých medailí za sebou. Ako by ste charakterizovali jednotlivé prvenstvá?

PAVOL: „Do Sydney 2000 sme išli ako nováčikovia, ale cítili sme, že máme na medailu. Keď sme vyhrali, bol to asi najlepší pocit, aký sme zažili po víťazstve na olympiáde. V Aténach 2004 nás už bral každý ako favoritov a išli sme tam s tým, že iné miesto ako prvé by sme nechceli brať. Mali sme veľkú túžbu obhájiť zlato. V Pekingu 2008 to bolo takmer to isté ako v Aténach, išli sme tam ako favoriti. Lenže sme si uvedomovali, ze trikrát za sebou na olympiáde vo vodnom slalome ešte pred nami nikto nevyhral. Z toho dôvodu sme tam mali najväčšiu trému. Po víťazstve nám padol asi najväčší kameň zo srdca. Bol to opäť úžasný pocit, ale tentoraz sprevádzaný aj veľkou úľavou.“

PETER: „Sydney bola prvá olympiáda. Vyvíjali na nás veľký tlak, aby sme potvrdili to, na čo sme mali a to, čo od nás všetci očakávali. Atény boli takisto veľký tlak, lebo sme museli potvrdiť, že triumf v Sydney nebola náhoda. A veľa ľudí to od nás očakávalo. Po obhajobe zlata zo Sydney sme už vlastne pokojne mohli aj skončiť. Peking bol už iba taký zlatý bonus navyše.“

zlato5

Ktorá z týchto troch najcennejších medailí má pre vás najväčšiu hodnotu a prečo?

PAVOL: „Hodnotu majú pre mňa všetky tri rovnakú.“

PETER: „Určite zo Sydney, lebo to bol vrchol pre špičkové deblovky z predchádzajúcej generácie, kde oni boli na vrchole a hlavne boli zo silných krajín - Nemecko, Poľsko, Česko, Francúzsko. A tam sme ich všetky dokázali zdolať. Na zvyšných olympiádach sme už súťažili s našou generáciou a tam sme to brali už ako samozrejmosť, že chceme byť najlepší.“

Na olympiáde v Londýne ste túžili po štvrtom zlate, ale nakoniec bol z toho „len“ bronz. Boli ste veľmi sklamaní? Ak áno, už to za tie dlhé roky prebolelo?

PAVOL: „Do Londýna sme už išli ako starší pretekári voči konkurencii, ale stále nás brali ako číslo jeden. Prežívali sme však obdobie sklamania a znechutenia, keďže sme sa práve pred OH dozvedeli, že naša disciplína bude na OH 2016 v Riu posledný raz. Vtedy sme stratili nejakú motiváciu, z čoho vyplynuli aj chyby, ktoré sme spravili v Londýne. Často si ešte stále spomínam na našu finálovú jazdu, ako ťažko sa nám išlo a ako fúkol vietor a narazila do nás bránka.“

PETER: „Boli sme sklamaní, lebo sme mali dostatočne natrénované a aj sa nám dobre jazdilo. Možno sme boli v najlepšej forme zo všetkých olympiád, ale žiaľ, finálová jazda nám nevyšla. S odstupom času ma to nemrzí, stávajú sa v živote aj horšie veci, ako získať bronz na olympiáde.“

2august2012_LOH12_Hochschornerovci_medaila_2_21105586

Váš tréner a otec v jednej osobe po triumfe v Pekingu povedal, že bolo by nádherné získať päť zlatých medailí, ako je päť olympijských kruhov. Štvrtú medailu ste pridali, aj keď bronzovú, ale na piatu olympiádu ste sa už nedostali. V nominačných pretekoch vás zdolali bratanci Škantárovci, ktorí získali v Riu v C2 zlato. Prečo ste podľa vás v boji o brazílsku olympiádu už neuspeli?

PAVOL: „Dôvod bol už spomínaná motivácia. Od londýnskej olympiády sme už nemali také veľké sústredenie podávať plnohodnotné výkony. V duchu sme si hovorili, ze nič sa nestane, keď si ,Škantíci' vyskúšajú aspoň jednu olympiádu. Asi to tak malo byť, lebo neviem, aký výkon by sme na nej podali bez spomínanej motivácie.“

PETER: „Pretože ten šport sa nám už nepáčil tak, ako predtým. Začal sa uberať zlým smerom - aj pravidlá, aj diplomacia. Takže nás to už nebavilo a skôr sme boli z vecí okolo znechutení. Vlastne nás to vôbec nemrzelo, že sme sa na olympiádu nedostali. S vyradením debloviek z olympijského programu prišla veľká demotivácia.“

Deblkanoistov v Tokiu nahradia kanoistky. Ako sa pozeráte na toto rozhodnutie ICF?

PAVOL: „Ja môžem len ,zablahoželať' ICF, že výrazne znížila sledovanosť vodného slalomu.“

PETER: „Je to jedno z množstva veľmi zlých rozhodnutí. Ľudia z ICF riešili absolútne nezmyselné veci a podstatnými, ako sú napríklad ako vylúčiť ľudský faktor pri rozhodovaní, aby nedošlo k poškodeniu pretekára, ďalej jazdenie na jednu jazdu, zmena pravidla, keď cez bránku stačí, že prejde iba hlava a mnoho iného, sa nezaoberali.“

Na začiatku tohto tisícročia bola vaša dominancia v C2 až neskutočná. Ak ste zašli finále čisto, tak ste vyhrávali aj o vyše päť sekúnd, ak ste si ťukli, tak to bolo napríklad „iba“ o tri, čo je v športe, v ktorom neraz rozhodujú desatiny, stále náskok dvoch tried. V čom bol podľa vás najväčší rozdiel medzi vaším poňatím jazdy a vašich súperov?

PAVOL: „Najväčší bol v technike pádlovania. My sme sa snažili, aby loď išla stále dopredu a nie aby sa stále iba točila.“

PETER: „Asi v kvalite tréningu, nie v objeme. Trénovali sme menej ako ostatní a dokázali sme si z toho zobrať viac, ako tí, čo sa nás snažili dobehnúť.“

Váš otec je veľký znalec stavby lodí. Myslíte si, že aj toto zohrávalo svoju rolu? Mali ste totiž vždy perfektne pripravenú deblovku.

PAVOL: „Lode sme vymýšľali spoločne, mali sme výhodu, že čo sme si povedali, to na nej spravil. Robil nám ich takpovediac na mieru. Keď sme chceli viac točivú, tak spravil točivú, keď rýchlejšiu, spravil rýchlejšiu. Niekedy mohla byť naša loď aj krajšie spravená, keďže ich robil zo začiatku na kolene, ale otec vždy hovoril, že nejde o to, ako vyzerá, ale ako jazdí. Neskor ich začal vyrábať spoločne s firmou Vajda, a vtedy už boli naše lode špičkové.“

PETER: „Stalo sa niekedy, že model lode, ktorý sme spravili, nám úplne nevyhovoval a vrátili sme sa späť k staršiemu, ale to bolo iba občas. Väčšinou, keď sme si spravili novú loď, tak nám sedela a jazdili sme na nej.“

HOCHSCHORNEROVCI_DNY_0385

Koho ste považovali za najnebezpečnejších súperov?

PAVOL: „Keďže sme vo vodnom slalome jazdili takmer dvadsať rokov, súperi sa stále menili. Raz to boli Česi, inokedy Francúzi, Nemci a Poliaci, niekedy zase naši domáci. Keďže ide o šport, v ktorom rozhodujú detaily, často boli iní. Najdôležitejšie bolo, ze my sme sa stále držali na špici.“

PETER: „V C2 sa to dosť striedalo. Určitý čas jazdili dosť vyrovnane Česi Volf – Štepánek, takže s nimi sme sa asi najčastejšie vídali na stupni víťazov.“

Kedy naposledy ste sedeli v slalomárskej deblovke?

„Minulý rok v Liptovskom Mikuláši na rozlúčkovej jazde C2.“

Vaša slalomárska kariéra je už minulosť a venujete sa teraz šprintu na divokej vode. Ako trénujete a ako často ste v lodi spoločne s bratom?

PAVOL: „Teraz sa snažíme trénovať každý deň, ako nám to čas dovolí. Keďže ide o fyzicky náročný šport a aj roky už máme nejaké, tak musíme už aj viac oddychovať a regenerovať.“

PETER: „V lodi sedíme päťkrát v týždni. Hlavne na tichej vode trénujeme intervaly a občas jazdíme aj na divokej vode v kanáli. A učíme sa pádlovať, lebo pri slalome nám zdegeneroval záber. V zime samozrejme posilňovňa.“

O tri týždne sú v La Seu d'Urgell majstrovstvá sveta v šprinte, na aký výsledok si tam trúfate?

PAVOL: „Bude to veľmi náročné, pretože konkurencia v šprinte je vyrovnaná, ale veľmi radi by sme získali medailu.“

PETER: „Výkonnostne sme na tom tak, že si môžeme vybojovať medailu, ale šprint je vrtkavejší ako slalom a rozdiely medzi pretekármi sú oveľa menšie.“

60465414_2537456432954460_6110094421741535232_n

Šampionát bude spoločný aj so slalomármi. Necítite určitú nostalgiu, keďže sa tam stretnete s viacerými známymi pretekármi?

PAVOL: „Určite si zaspomíname aj na naše slalomárske časy.“

PETER: „Ani nie, lebo posledné roky sa vo svete vymenili všetci pretekári, ktorých sme už nepoznali. Len u nás zostali stále tí istí starí, lebo mladú generáciu nemáme.“

Ako vyzerá teraz váš jeden obyčajný deň?

PAVOL: „Mňa ráno zobudí syn a o zábavu mam postarané. Okrem tréningov sa väčšinou venujem rodine.“

PETER: „Ráno vstanem a idem do lesa so psom. Potom sa väčšinu dňa venujem svojmu biznisu. Celkovo mám viac času robiť veci, ktoré ma bavia a robiť ich s kamarátmi. Poobedia zväčša trávim na tréningu.“

Ste členovia ŠCP Bratislava, odkiaľ máte určitý príjem. Ako si ešte zarábate?

PAVOL: „Zatiaľ je to môj jediný prijem.“

PETER: „Opravujem autá.“

Máte už predstavu, kedy skončíte športovú kariéru a čo by ste potom chceli robiť?

PAVOL: „Predstavu nemám, ja som už dávno povedal, že my skončiť nechceme. O našom skončení by museli rozhodnúť iní. A keď to príde, tak na nás zrejme čaká úrad práce, keďže človek, ktorý sa celý život venuje športu, sa ťažko uplatní v inom zamestnaní.“

PETER: „Všetko závisí od toho, ako sa nám bude dariť v šprinte. Podľa toho budeme môcť zostať v stredisku alebo budeme musieť skončiť.“ 

PAVOL SA DNES ŽENÍ!
Háčik našej úspešnej deblovky Pavol si práve dnešok, keď spolu s bratom oslavujú štyridsiatku, vybral aj za deň svojej svadby. „S priateľkou Majkou sme spolu desať rokov, máme už dvaapolročného syna, a tak bol najvyšší čas povedať si aj spoločné áno. Dohodli sme sa na tomto termíne a aspoň takto spoločne oslávime s rodinou a priateľmi aj životné jubileum,“ povedal nám Pavol. Svadba bude dnes v čunovskom hoteli Divoká voda.

KTO SÚ PAVOL A PETER HOCHSCHORNEROVCI

  • NARODENÍ: 7. septembra 1979 v Bratislave
  • KATEGÓRIA: deblkanoisti
  • STAV: Pavol má s Máriou (práve od dnes už aj manželkou) dvaapolročného syna Pavla, Peter žije s priateľkou Karin
  • KLUB: členovia ŠCP Bratislava
  • TRÉNER: trénujú pod vedením svojho otca Petra Hochschornera

ČO DOKÁZALI „HOCHŠÍCI“ POČAS SLALOMÁRSKEJ KARIÉRY?

  • Štyrikrát štartovali na olympijských hrách a zakaždým si vybojovali medailu (3 – 0 – 1).
  • Z majstrovstiev sveta majú 14 medailí (6 – 4 – 4), z toho v C2 7 (5 – 0 – 2), pričom žiadny slovenský slalomár nemá toľko individuálnych titulov svetového šampióna.
  • Na majstrovstvách Európy si vybojovali 17 cenných kovov (11 – 3 – 3), z toho v C2 9 (6 – 2 – 1), čo je tiež najviac zo všetkých našich slalomárov.
  • Z OH, MS a ME tak majú spolu 35 medailí (20 – 7 – 8).
  • V rokoch 2007 – 2011 vyhrali všetky vrcholné podujatia v C2 – 2007 MS vo Foz do Iguassu, 2008 OH v Pekingu, 2009 MS v La Seu d'Urgell, 2010 MS v Tacene a 2011 MS v Čunove.
  • Desaťkrát sa stali celkovými víťazmi seriálu Svetového pohára (1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2006, 2007, 2008, 2011), dvakrát boli druhí (2009 a 2010) a raz tretí (2013).
  • Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stáli 44-krát (30 – 11 – 3), čo je tiež najviac zo slovenských slalomárov. Prvý raz vyhrali v roku 1999 v Čunove a jubilejný tridsiaty v roku 2015 v Liptovskom Mikuláši.
  • Na OH, MS, ME a v pretekoch SP boli v prvej trojke 79-krát (50 – 18 – 11).
  • Na majstrovstvách Slovenska boli v C2 10-krát v prvej trojke (6 – 4 – 0).
  • V top 10 slovenskej ankety Športovec roka boli jedenásťkrát: dva razy v nej zvíťazil (2009 a 2011), štyrikrát skončili druhí (2000, 2001, 2004 a 2008), dvakrát tretí (2003 a 2007), dva razy štvrtí (2002 a 2012) a raz desiati (2010).

TRIDSAŤ TRIUMFOV V SP (na 15 rôznych tratiach)

  • ČUNOVO    5
  • AUGSBURG  4
  • LA SEU D'URGELL     4
  • PRAHA     3
  • TACEN     3
  • MERANO    2
  • PENRITH   1
  • GUMOUIS   1
  • WAUSAU    1
  • KWANGDŽU  1
  • TIBAGI    1
  • ATÉNY     1
  • MARKKLEEBERG   1
  • CARDIFF   1
  • LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ   1 

JÁN JEŽÍK, denník Šport
FOTO ARCHÍV TASR, FACEBOOK (Hochschorners fanpage), DUŠAN KOUTNÝ

Preteky

M BA žiakov

13.09.2019 - 14.09.2019

Dunajský zjazd a maratón

27.09.2019 - 29.09.2019

Rozlúčkové slalomy

12.10.2019 - 12.10.2019

Žilinské zjazdy

30.03.2019 - 31.03.2019

35. MLS, 3. a 4. SLP slalom

19.04.2019 - 20.04.2019

Prvomájový zjazd a šprint

01.05.2019 - 01.05.2019

71. MTS, NP v slalome do RD, RDU23, RDJ

11.05.2019 - 12.05.2019

Žilinské slalomy, 7.-8.SLP v slalome

18.05.2019 - 19.05.2019

Securiton cup žiakov, 1. kolo

24.05.2019 - 25.05.2019

2. SP slalom

21.06.2019 - 23.06.2019

23. Young Danubia Cup

29.06.2019 - 30.06.2019

ME U23 a MEJ v slalome

04.07.2019 - 07.07.2019

Securiton Cup žiakov, 2. kolo

12.07.2019 - 13.07.2019

Slovak Open 2019

09.08.2019 - 11.08.2019

M BA žiakov

13.09.2019 - 14.09.2019