DENNÍK ŠPORT: Dialóg na víkend s Michalom Martikánom, päťnásobným olympijským medailistom vo vodnom slalome, ktorý má dnes 40 rokov

Štartoval na piatich olympijských hrách a z každých má doma medailu, čo nedokázal žiadny iný slovenský športovec. Michal Martikán je legenda, mnohí ho označujú za kráľa divokej vody a hoci má dnes už štyridsať rokov, stále patrí do absolútnej špičky. Veď vo svetovom rebríčku kanoistov Medzinárodnej kanoistickej federácie mu aktuálne patrí 8. priečka. Myslí už na koniec skvelej kariéry a čo bude robiť po jej skončení? Nielen o tom sme sa s ním pri príležitosti jeho životného jubilea porozprávali.

FOTO PAVOL UHRIN

Michal, práve dnes ešte stále ako špičkový vrcholový športovec oslavujete štyridsiatku. Sú športy, v ktorých to nie je nič mimoriadne, ale vo vodnom slalome je to predsa len výnimočné. Čomu pripisujete fakt, že napriek pokročilému veku stále patríte k najlepším kanoistom sveta?

„V mnohých športoch sa vek predlžuje vďaka pokroku. Vo vodnom slalome sú napríklad lepšie materiály, ktoré chránia zdravie v chladných podmienkach a určite aj možnosti regenerácie. Ktovie, možno je to len preto, že tento šport mám veľmi rád.“

O vás je známe, že ste začínali ako hokejista a dosť dlho ste to už kombinovali aj s divokou vodou. Kedy a čo bolo rozhodujúce, že ste nakoniec uprednostnili vodný slalom?

„V slalome sa mi v tých rokoch, keď som sa rozhodoval, určite viac darilo. V porovnaní s kolektívnym športom sa bezchybný výkon na divokej vode prejavil hneď aj vo výsledku. A tiež blízkosť k prírode uľahčila moje rozhodovanie.“

Spomínate si ešte na svoje prvé slalomárske preteky a ako ste na nich skončili?

„Bola to žiacka olympiáda v Liptovskom Mikuláši a tieto preteky jazdia deti dodnes. V kajaku som bol druhý a v kanoe som vtedy vyhral.“

FOTO Jozef Ďurník/TASR

Vy ste veľmi rýchlo výkonnostne napredovali a účasť na majstrovstvách sveta ste si vybojovali už v roku 1993 v Taliansku, ale pre nízky vek ste nemohli ešte na šampionáte štartovať. Ako ste v tom čase vnímali z brehu najlepších pretekárov, ktorí bojovali o medaily?

„Atmosféra na svetovom šampionáte bola fantastická. Trať, prostredie a organizácia pretekov bola skvelá a veľmi sa mi tam páčilo. Škoda, že som ešte vtedy nemohol súťažiť.“

Na ďalších MS v Nottinghame ste sa už predstavili aj na vode a úspešne, keď ste skončili tretí a v 16 rokoch ste boli najmladší medailista v histórii svetových šampionátov. Ako ste vnímali tento nádherný moment vo vašej vtedy ešte len krátkej kariére?

„Veľmi ťažko opísať tie pocity. Nemohol som tomu uveriť, že v súťaži s mnohými mojimi idolmi, sa mi podarilo takto uspieť. Mnohí tam urobili na nich až nezvyčajné chyby, takže svoje zohralo aj väčšie športové šťastie. Medailové umiestnenie však bolo pre mňa veľmi inšpirujúce.“

Na ďalšie úspechy ste nečakali dlho, veď už o rok ste sa stali v Atlante olympijským víťazom. Mali ste ešte stále len sedemnásť rokov... Spomeniete si občas na tento fantastický úspech?

„Nedá sa naň zabudnúť a veľakrát si na to čo len na chvíľku spomeniem. Vďaka technicky náročnejším tratiam, ktoré sa vtedy jazdili, bolo možné aj mladším, menej skúseným pretekárom, súperiť s fyzicky silnejšími jazdcami. Boli to určite najemotívnejšie preteky v mojej doterajšej kariére.“

Zlato z Atlanty 1996. FOTO TASR - Vladimír Benko

Štartovať na olympiáde je sen každého športovca. Vám sa to podarilo zatiaľ päťkrát a zakaždým ste sa domov vracali s medailou. Sú to vaše najpríjemnejšie spomienky, alebo by ste najradšej vymazali z pamäti OH 2004 v Aténach, kde ste boli chvíľu opäť zlatý, ale potom ste diskutabilným dodatočným dotykom klesli na druhé miesto?

„Olympijské hry sú sviatkom športu a vo vodnom slalome to určite platí doteraz. V Aténach to bol pre mňa poriadny šok po tejto zmene, ale aj tých 10-15 ,zlatých' minút bol taký zážitok a pocit, že som to nejako ľahšie zvládol. Bol som rád, že som zajazdil veľmi rýchlo. Veď čistým časom som zdolal aj kajakárov, čo sa naozaj málokedy podarí.“

Striebro zo Sydney 2000. FOTO Pavol Funtál/TASR

Považujete práve Francúza Tonyho Estangueta, ktorý vás „pripravil“ o aténske zlato, za vášho najväčšieho súpera? Ste s ním v kontakte ešte aj teraz, keď on už dávnejšie ukončil aktívnu kariéru?

„Určite áno, podľa výsledkov je to jednoznačné. Najčastejšie sme spolu stáli na stupňoch víťazov pri najväčších vodnoslalomárskych pretekoch. V kontakte sme však veľmi málo. Občas sa vidíme pri pretekoch vo francúzskom Pau. Naposledy som s ním bol vlani na mládežníckych olympijských hrách v Buenos Aires.“

Vy ste boli takmer na každom veľkom podujatí medailová istota. Čím to však bolo, že ste na zlato z majstrovstiev Európy museli čakať až do roku 2007, keď ste triumfovali na vašej domácej trati v Liptovskom Mikuláši?

„Často som sa sústredil iba na najväčšie preteky ako sú majstrovstvá sveta a olympijské hry. Veľakrát som preto štartoval na európskom šampionáte z plného tréningu a niektoré som aj vynechal. Na mnohých sa mi aj jednoducho nedarilo. Bolo to však super, že práve na domácej trati v Liptovskom Mikuláši som sa stal premiérovo majstrom Európy.“

Ak vynecháme rok 2001, keď sa nekonali OH ani ME a majstrovstvá sveta v Ocoee vtedy zrušili pre teroristický útok na New York, tak vy ste získali každý rok na vrcholnom podujatí minimálne jednu medailu. Na to existuje jediné slovo – fantastické! Uvedomujete si, čo ste za tie dlhé roky dokázali pre slovenský vodný slalom?

„Nikdy som to takto nevnímal a ani neviem všetky štatistické údaje mojej kariéry. Som však veľmi rád, že sa mi tak darilo a verím, že to ešte nie je všetko.“

Čím to je, že napriek vášmu veku stále máte silu a najmä motiváciu bojovať o stupne víťazov. Kde ju čerpáte?

„Mám skvelú podporu mojej rodiny. Manželka a obe dcérky mi držia silno palce a preto sa mi oveľa ľahšie preteká. Vodný slalom považujem za jeden z najkrajších športov na svete a tým, že sa stále menia trate i voda, tak to nie je žiadny stereotyp.“

Doma máte z OH, MS a ME neuveriteľných 49 medailí. Trúfate si ešte tento počet zaokrúhliť na krásnu päťdesiatku?

„Áno trúfam, preto som sa rozhodol ešte neskončiť.“

Slávnostné vyhlásenie ankety o najúspešnejšieho športovca Slovenského zväzu vodného slalomu a zjazdu sa uskutočnilo 2. decembra 2000 v budove Technopolu v Bratislave. Medzi slalomármi sa na prvej priečke v ankete umiestnili olympijskí víťazi z OH v Sydney v kategórii C2, víťazi Svetového pohára, majstri Európy bratia Peter /druhý zľava/ a Pavol /druhý sprava/ Hochschornerovci pred strieborným olympijským medailistom zo Sydney v C1 a víťazom Svetového pohára Michalom Martikánom /vľavo/ a tretí skončil držiteľ bronzu zo Sydney, kanoista Juraj Minčík /vpravo/
Foto: Pavol Funtál/TASR, 3. decembra 2000

Popri športe ste si založili aj rodinku. S manželkou Lenkou máte dve dcérky Tamarku a Emmku, zdedili talent na šport po otcovi?

„Tamarka a Emmka sú pohybovo zdatné. Vybrali si modernú gymnastiku, ktorej sa už pár rokov obe venujú, čo ma veľmi teší. Majú spolu už 10 pohárov a 71 medailí. Najdôležitejšie je, že ich to veľmi baví.“

Vy ste vo vodnom slalome zažili množstvo zmien v pravidlách a na lodiach či výstroji, ale zakaždým ste sa s nimi úspešne vyrovnali. Bolo to veľmi ťažké a aká zmena bola pre vás najnáročnejšia?

„Mnoho z nich bolo pozitívnych a tým bolo jednoduché sa im prispôsobiť, ale zníženie náročnosti tratí alebo najdôležitejšie preteky ako sú olympijské hry bez najlepších, len s účasťou jedného zástupcu z krajiny, to mi stále prekáža. Nie je to správne pre napredovanie tohto nádherného športu. Aj vyradenie atraktívnej disciplíny C2, v ktorej sme mali množstvo úspechov, len aby nasilu vyrovnali počet mužov a žien vo vodnom slalome, sa mi tiež nezdá ako dobrý krok. Zmeny v pravidlách ohľadne výstroja a lodí som mal rád, lebo rád vymýšľam a vylepšujem si veci. Navrhol som množstvo zmien a utvoril veľa nových modelov lodí. Z tohto pohľadu som rád privítal veľa nového, pretože všetko sa dá vylepšiť.“

Pred pár rokmi sa zdalo, že vaša úspešná kariéra je na ústupe. Mnohí vás už odpisovali, ale vy ste sa vrátili ešte psychicky silnejší a odolnejší. Je ťažké bojovať na divokej vode a držať krok s pretekármi, ktorým by ste mohli byť otec?

„Je to stále možné a s dobrou motiváciou, tréningom, kvalitnou regeneráciou a už aj skúsenosťami, je to ľahšie.“

Ako ste na tom zdravotne? Predsa len, športujete vonku a za hocijakého počasia, pričom už nie ste najmladší... Ako napríklad regenerujete?

„Stále tvrdím, že najlepšia a najdôležitejšia regenerácia je spánok a snažím sa to dodržiavať. Pravidelné kompenzačné cvičenia, strečing a masáže mi tiež veľmi pomáhajú. V posledných rokoch veľa čítam o stravovaní a to nie len pre športovcov, ale všeobecne. Mnohé veci skúšam na sebe a je to ďalšia súčasť toho, ako byť čo najlepšie pripravený. Ale aj napriek tomu sa občas niečo neočakávané vyskytne a treba to vydržať.“

Pred začiatkom tejto sezóny ste boli dlho v Čine, kde ste si už vyskúšali aj trénerský chlebík. Ako ste sa v tejto pozícii cítili a myslíte si, že by to mohla byť cesta, po ktorej by ste pokračovali po skončení kariéry?

„Začiatok tejto sezóny som trénoval v dvoch strediskách v Číne. Boli jedny z najlepších, aké som zažil počas zimných' sústredení. Mohol som jazdiť, koľko som chcel. Nebolo tam veľa ľudí a mohol som si trate dokonca upraviť, ako som chcel posúvaním prekážok. Naučil som sa veľmi veľa o tvorení divokej vody na umelej trati. Popri mne jazdila celá čínska kanoistická reprezentácia a občas som sa jej pretekárom snažil poradiť, ako lepšie využívať silu vody vo svoj prospech. Bolo to síce zaujímavé, ale nie som úplne presvedčený, či je to jediné, čo by som chcel v budúcnosti robiť. Všetko sa ukáže neskôr po skončení kariéry.“

FOTO MM

Vy na jej koniec však ešte nemyslíte a netajíte, že by ste chceli úspešne zabojovať aj o účasť na OH 2020 v Tokiu. Je šiesta účasť na olympiáde – 24 (!) rokov po vašom prvom štarte na najväčšom športovom sviatku - váš cieľ?

„Nie. Môj cieľ je pokúsiť sa zabojovať o tretiu zlatú olympijskú medailu. Nikdy som síce pre istotu nehovoril o konkrétnych cieľoch, ale chcem to teraz po 31 rokoch jazdenia na divokej vode vyskúšať. Bol by to určite jeden z mojich posledných veľkých športových snov.“

V čom je najväčší rozdiel medzi Michalom Martikánom na začiatku jeho kariéry a teraz?

„Mám viac skúsenosti, ale aj celkovo vyššiu fyzickú a mentálnu pripravenosť. Ubudlo mi viacero športových snov, keďže sa mi ich už pár podarilo si splniť. A doma mám viac ľudí, čo mi držia silno palce.“

Dnes oslavujete štyridsiatku. Čo by ste si zaželali do ďalších rokov vašej kariéry?

„Nič. Všetko by som mal rád vo svojich rukách a nechcem a ani nepotrebujem nič ,zadarmo'“.

KTO JE MICHAL MARTIKÁN

• NARODENÝ: 18. mája 1979 v Liptovskom Mikuláši
• KATEGÓRIA: kanoista
• STAV: ženatý, s manželkou Lenkou majú dcérky Tamaru a Emmu
• KLUB: člen Vojenského športového centra Dukla Banská Bystrica a KTK Dukla Liptovský Mikuláš
• TRÉNER: trénuje pod vedením svojho otca Jozefa Martikána

ČO DOKÁZAL MARTIKÁN POČAS KARIÉRY?

• Päťkrát štartoval na olympijských hrách a zakaždým si vybojoval medailu (2 – 2 – 1).
• Z každých majstrovstiev sveta sa vracal domov minimálne s jednou medailou a celkovo ich má 22 (14 – 3 – 5), z toho v C1 11 (4 – 3 – 4).
• Na majstrovstvách Európy si doteraz vybojoval 22 cenných kovov (14 – 6 – 2), z toho v C1 9 (4 – 4 – 1).
• Z OH, MS a ME tak má spolu už 49 medailí (30 – 11 – 8), čiže už len jedna mu chýba do okrúhlej päťdesiatky.
• S výnimkou roka 2001, keď svetový šampionát v Ocoee zrušili pre útok na newyorské „dvojičky“ a ME sa vtedy nekonali, získal každý rok na vrcholnom podujatí minimálne jednu medailu.
• Päťkrát sa stal celkovým víťazom seriálu Svetového pohára (1998, 2000, 2001, 2006 a 2014), dvakrát bol druhý (1999 a 2003) a raz tretí (1996).
• Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stál 41-krát (20 – 8 – 13).
• Na OH, MS, ME a v pretekoch SP bol v prvej trojke 90-krát (50 – 19 – 21)!
• Na majstrovstvách Slovenska bol v C1 17-krát v prvej trojke (10 – 5 – 2).
• V top 10 slovenskej ankety Športovec roka bol v rokoch 1995 – 2009 pätnásťkrát za sebou: štyri razy v nej zvíťazil (1996, 1997, 2007, 2008), dvakrát bol druhý (1995 a 2003), dvakrát tretí (2000 a 2004), dvakrát štvrtý (2001 a 2009), dvakrát šiesty (1998 a 2006), dvakrát siedmy (2002 a 2005), raz deviaty (1999) a v roku 2012 bol v prvej desiatke po dvojročnej pauze rekordný 16. raz, keď skončil piaty. 

POVEDALI O MARTIKÁNOVI

• JOZEF MARTIKÁN (Michalov otec): „V prvom rade mu chcem zaželať všetko ,naj' k jeho dnešnej štyridsiatke a nech mu slúži najmä zdravie. Spolu sme za tie roky zažili veľmi veľa a som rád, že väčšina spomienok je príjemná. Samozrejme, že boli aj chvíle, keď sme sa na niečom nezhodli, ale ja viem, keď je najlepšie ho nechať chvíľu osamote. Jeho najväčšia slalomárska prednosť? Veľký cit pre vodu, vie ju fantasticky čítať, čo potom dokáže využiť pri svojej jazde.“
• LUKÁŠ GIERTL (športový riaditeľ sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistky):„Michal je vo svojom športe legenda a stopercentný profesionál. O ňom by sa mohlo hovoriť množstvo superlatívov. Je obdivuhodné, že aj v štyridsiatke patrí k najlepším a reálne bojuje o účasť na OH 2020 v Tokiu.“
• JAROSLAV SLUČIK (zjazdárska legenda):„Keď som končil v slalome, tak on začínal a už patril k najlepším. Spoločné máme, že keď my sme sa stali v roku 1995 s Valom prvý raz zjazdárskymi majstrami sveta, tak on v neďalekom Nottinghame skončil na MS v C1 tretí a bola to jeho prvá veľká medaila. Je radosť pozerať sa neho, keď je na divokej vode. On sa totiž na nej zabáva a to už pekne dlho. Vyše 25 rokov a stále patrí k najlepším na svete. Klobúk dolu pred ním.“
• JURAJ MINČÍK (Michalov dlhoročný súper):„Keby som mal povedať jediné slovo – tak je to legenda. Som rád, že som mal česť pretekať sa s ním a hoci som ho zopár krát zdolal, bolo to len na menej významných pretekoch. Michal bol lepší a svoju skvelú formu vždy vedel predať na vrcholných podujatiach. Jeho kariéra je dlhá a neuveriteľne úspešná. Najviac však na ňom obdivujem to, ako sa dokázal vyrovnať so všetkými zmenami, ktorými prešiel vodný slalom za posledných dvadsať rokov. Jeho nikdy nezastavili, vždy sa s nimi rýchlo vyrovnal a na vrcholnom podujatí opäť útočil na stupne víťazov. A úspešne!“
• MATEJ BEŇUŠ (Michalov reprezentačný kolega):„Prvý raz som ho zaregistroval na OH 2000 v Sydney. Mal som dvanásť a pri televízore sme sa spolu s mamou, tiež bývalou slalomárkou, tešili z jeho striebornej medaily. O dva roky neskôr sme už spolu súťažili a trvá to dodnes. Pre rozvoj vodného slalomu na Slovensku spravil veľmi veľa a stále patrí k najlepším.“
• ALEXANDER SLAFKOVSKÝ (Michalov reprezentačný kolega): „Keď som v slalome začínal, tak bol Michal pre mňa idol. Neskôr prevládala medzi nami rivalita a potom prišla fáza, keď bol pre mňa inšpiráciou. Vždy som mal pred ním veľký rešpekt, pretože nebyť jeho, tak by som ani ja nedosiahol to, čo som dokázal. Čím sme obaja starší, tým si máme medzi sebou viac čo povedať. Päť rokov sme boli spolu aj v jednej tréningovej skupine, takže sa veľmi dobre poznáme a ako otcovia máme v poslednom čase viacero spoločných tém na dlhší rozhovor.“
• IVAN CIBÁK (prezident Slovenskej kanoistiky):„Michal je stopercentný profesionál, húževnatý a stále ho to na vode  baví. Keď bol malý a s vodným slalom začínal, tak som ho trénoval a už vtedy bolo jasné, že z neho bude špičkový  kanoista. Každý tréning si chcel natiahnuť a na vode by bol najradšej každý deň. Áno, mal talent, ale čo je rozhodujúce, on ho dokázal naplno rozvinúť.“

JÁN JEŽÍK, denník Šport