Bývalá úspešná kajakárka je jediná platená Slovenka vo vedení Medzinárodnej kanoistickej federácie (ICF)

Na začiatku marca 2025 Gabriela Stacherová, bývalá úspešná kajakárka, neuspela v súboji o post šéfa sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky. Staronovým predsedom sekcie sa vtedy opätovne stal Martin Stanovský starší, ktorý získal jedenásť hlasov. Stacherová, ktorá bola protikandidátka doterajšieho vedenia slovenskej divokej vody, nakoniec získala osem hlasov, jeden v tajných voľbách dostal Peter Murcko, tréner našej parížskej olympioničky a jeden delegát sa zdržal hlasovania.

Ovtedy prešlo jedenásť mesiacov a v našom najúspešnejšom olympijskom športe od vzniku samostatnej republiky sa veľa zmenilo. Na čele Slovenskej kanoistiky je Richard Galovič, sekcii hladej vody šéfuje Richard Vlček a sekcii divokých vôd Peter Hochschorner starší, otec našich štvornásobných olympiských medailistov v C2 Pavla a Petra mladšieho.

Známe je aj nové zloženie celého vedenia vodného slalomu a na prekvapenie v ňom chýba práve meno spomínanej Gabriela Stacherovej. Čo sa s ňou stalo? Prečo s ním nespolupracuje, keď pred necelým rokom práve ona chcela šéfovať sekcii divokých vôd Slovenskej kanoistiky?

„Áno, je pravda, že som mala ambíciu zabojovať o post šéfa vodného slalomu, ale vlani v marci som vo voľbách neuspela a následne sa v mojom profesnom živote veľa zmenilo,“ začala náš rozhovor 46-ročná rodená Zvolenčanka, ktorá sa celý svoj život točí okolo športu. Najprv ako výborná kajakárka na divokej vode a následne ako funkcionárka, ktorá sa zaujímala najmä o prácu v medzinárodnom hnutí. A práve v tomto smerovaní našla svoju súčasnú životnú etapu.

„Od novembra pracujem vo vedení Medzinárodnej kanoistickej federácie, čiže v ICF, ktorej časť sa z jej hlavného centra vo švajčiarskom Lausanne presťahovala do Budapešti. Práve v hlavnom meste Maďarska teraz trávim väčšinu dní z týždňa, kde pracujem ako manažérka rozvoja disciplín divokej vody,“ pokračovala Stacherová, ktorá sa spolu so svojimi kolegami zameriava najmä na rozvoj tohto športu v krajinách v Ázii, Afrike a Južnej Amerike.

Ako sa dostala k práci na tomto poste? „Jednoducho, na sociálnej sieti som zbadala informáciu, že hľadajú ľudí na nové miesta v ICF v Budapešti, a tak som sa prihlásila na konkurz. Pri prvom pohovore na jedno miesto si ma nevybrali, ale keď som robila pohovor na už spomínaný post manažéra rozvoja disciplín divokej vody, po dvoch náročných rozhovoroch, z ktorých každý trval takmer trištvrte hodiny, si ma nakoniec vybrali. Veľkú rolu v tomto zohral aj fakt, že som bývala kajakárka a dokonca aj dvojnásobná olympionička, pretože práve bývalého slalomára hľadali na túto pozíciu,“ vysvetľuje Gabika, ktorá tak musí každý týždeň prísť zo Slovenska do Budapešti a potom sa zase na víkendy vracia domov: „Vedenie ICF utvorilo svoju destináciu práve v Budapešti z toho dôvodu, že maďarská vláda poskytla výraznú dotáciu na rozvoj sekcie hladkej vody. Do hlavného mesta Maďarska dochádzam každý týždeň, väčšinou tu strávim štyri-päť dní a potom sa na víkendy vraciam domov. Som jediná platená Slovenka vo vedení ICF, okrem mňa je ešte Michal Martikán v komisii športovcov ICF za slalom, ale jeho funkcia je na rozdiel odomňa volená.“

Aká je jej pracovná náplň? „Každý deň máme nejaké mítingy, na ktorých sa zaoberáme tým, v čom je naša hlávná náplň. Nevymýšľame nové disciplíny divokej vody, ale snažíme sa posunúť už dané k čo najväčšiemu rozmachu. Nejde len o konkrétne svetadiely, ale napríklad aj o extrémnych slalomárov, ktorí sa spúšťajú náročnými riekami po celom svete. Snažíme sa ich usmerniť, že práve kajak kros je vhodný spôsob na zaradenie takýchto amatérskych športovcov medzi profesionálnych slalomárov. V Budapešti mám prenajatý byt a v práci som denne približne osem hodín, ale samozrejme, že to nie je striktne dané. Napríklad pred pár dňami sme mali vodnoslaloársky míting v piatok večer, takže neraz sa stane, že som v práci aj dlho do noci. Výhoda je, že sa dá pracovať aj z domu, ale do Budapešti chodím každý týždeň.“

Samozrejme, že nás zaujímalo, ako je na tom Gabika s maďarčinou. „Po maďarsky neviem, ale to nie je žiadny problém, pretože tu všetci hovoria výlučne po anglicky. Moji kolegovia sú napríklad Filipínec, Kórejčan, ktorý má americké občianstvo, Japonec a aj Peruánka, čiže máme naozaj viackontinentálne zastúpenie.“

Pre Stacherovú nie je jednoduché dochádzať každý týždeň do Budapešti najmä z toho dôvodu, že doma má životného partnera, s ktorým má dve deti. „Nie sme manželia, ale spolu žijeme už dlho a máme dvanásťročného syna Viktora a deväťročnú dcérku Barborku. Samozrejme, že nie je to ľahké, ale vďaka nemu a aj celej mojej i jeho rodine to zatiaľ zvládame k spokojnosti nás všetkých. Partner je odomňa o šestnásť rokov starší, už mal predtým dve deti a zaujímavosť je, že naša Barborka chodí do triedy spolu s jeho vnučkou…“

Veru, aj takéto osudy dokáže napísať život a ten Stacherovej je v súčasnosti poriadne rozlietaný. A bude ešte viac, keď sa začne vodnoslalomárska sezóna. „Áno, budem cestovať po svete častejšie, ale ja sa na to teším, pretože práve to ma baví, keď sa pohybujem v medzinárodnom športovom svete,“ hovorí Gabika. Nemrzí ju, že nie je súčasť nového vedenia sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky? „Takto sa nsmeroval môj súčasný profesný život a keďže pracujem vo vedení sekcie divokých vôd ICF, nemôžem už zastávať žiadnu funkciu vo vedení slovenského vodného slalomu. Na jednej strane ma to síce aj trochu mrzí, ale na druhej je výhoda, že som priamo pri zdroji informácii a budem sa aspoň takto snažiť novému vedeniu pomáhať, ako sa len dá. Už sme spolu aj komunikovali ohľadne nejakých vecí a ja verím, že takáto spolupráca môže byť pre našu krajinu len na prínos.“

Gabriela Stacherová bola výborná kajakárka. Dva razy štartovala na olympijských hrách, napríklad v roku 2002 bola v K1 štvrtá na MS vo francúzskom Bourg Saint Maurice a takisto štvrtá aj na ME v Čunove. Má dvoma viacero medailí z oboch šampionátov v hliadke 3xK1 a napríklad vo Svetovom pohári bola šesťkrát na stupni víťazov a v roku 2003, keď v Čunove dosiahla jediný triumf v tomto prestížnom seriáli, obsadila v jeho konečnom poradí K1 výborné druhé miesto! Mala však smolu v tom, že súťažila spolu s Elenou Kaliskou, ktorá bola pre novinárov viac stredobodom pozornosti ako Gabika. „Vôbec ma nemrzí, že som športovala v jej období. ,Elen’ ma práveže výkonnostne ťahala dopredu, nebyť nej, tak by som nedosiahla také dobré výsledky. Práveže to bol pre mňa bonus, že som mala možnosť štartovať na vrcholných podujatiach práve v období jej najväčšej slávy.“

V súčasnosti jazdia slalomári až v troch disciplínach, trúfala by si Stacherová napríklad sadnúť do kanoe? „Ťažko povedať, ale jedno viem isto, že zvládnuť naplno jazdiť kajak, kanoe a aj kros je neskutočne náročné. A to nielen fyzicky, ale aj psychicky. Ak chce byť pretekár úspešný vo všetkom, musí perfektne regenerovať, byť veľmi dobre fyzicky pripravený a vedieť sa s tým vyrovnať aj v hlave. V tomto obdivujem napríklad Zuzku Paňkovú, ktorá je schopná vo všetkých troch disciplínach bojovať na vrcholnom podujatí o miesto na stupni víťazov.“

Gabika mala štastie aj v tom, že zažila ako pretekárka najväčšiu slávu slovenského vodného slalomu. Žiaľ, tá je teraz na výraznom ústupe a na vlaňajších majstrovstvách sveta v austrálskom Penrithe naši reprezenzanti prvý raz nezískali ani jeden cenný kov. Tým sa skončila ich nádherná medailová séria v histórii samostatnej republiky na MS a existuje vážna obava, že sa na OH 2028 v Los Angeles môže ukončiť aj ich olympijská. Čo si o tom myslí naša bývala úspešná slalomárka? „Nemám vešteckú guľa, ale ja som predsa len mierna optimistka a verím, že nové vedenie nasmerovalo našu vodnoslalorsku loď správnym smerom. Dúfam, že sme sa už odrazili od dna a pôjde to len a len k lepšiemu. Síce iba krok po kroku, ale budeme sa posúvať vpred. Samozrejme, že veľkú rolu v tomto zohráva aj štát, pretože ak nebude patričná podpora z jeho strany, tak na čele sekcie divokých vôd by mohol sedieť aj čarodejník a aj tak nič nedokáže,“ dodala na záver nášho rozhovoru Gabriela Stacherová, ktorá sa bude snažiť pomáhať slovenskému vodnému slalomu z vedenia ICF v Budapešti maximálne, ako sa len dá.

JÁN JEŽÍK

„Po maďarsky neviem, ale to nie je žiadny problém, pretože tu všetci hovoria výlučne po anglicky.“

KTO JE GABRIELA STACHEROVÁ

Narodila sa 4. februára 1980 vo Zvolene a spolu so svojím partnerom majú 16-ročného syna Viktora a 9-ročnú dcéru Barboru. Na prelome tisícročí patrila vo vodnom slalome medzi absolútnu nielen slovenskú, ale aj svetovú špičku v K1. Štartovala dva razy na OH, keď v roku 2000 v Sydney bola jedenásta a o štyri roky neskôr v Aténach desiata. Z MS má doma jedno striebro a z ME sedem cenných kovov (2 – 4 – 1), pričom všetky medaily získala v 3xK1. V individálnej súťaži K1 bola najlepšia štvrtá na MS v roku 2002 v Bourg Saint Maurice a na ME v tom istom roku opäť štvrtá v Čunove. V pretekoch Svetového pohára sa dostala šesťkrát do najlepšej trojky (1 – 2 – 3), pričom jediný triumf dosiahla 31. júla 2003 v Čunove a v tomto roku skončila druhá v celkovom poradí tohto prestížneho seriálu. Z majstrovstiev Slovenska má v K1 jedenásť cenných kovov (1 – 4 – 6), pričom jediný domáci individuálny titul si vybojovala v roku 2002 v Liptovskom Mikuláši. V súčasnosti pracuje vo vedení ICF v Budapešti ako manažérka rozvoja disciplín divokej vody.

Gabriela Stacherová na svojom novom pracovisku v Budapešti.

FOTO ARCHÍV (gs)