TÉMA DENNÍKA ŠPORT: Pre svetovú legendu vodného slalomu MICHALA MARTIKÁNA sa tohtoročná sezóna s najväčšou pravdepodobnosťou už skončila

Bola to dráma do poslednej jazdy. Ani najlepší režisér a scenárista by asi nepripravili napínavejší dej, ako bol súboj dvoch našich velikánov Michala Martikána a Alexandra Slafkovského na divokej vode. V nedeľu poobede sa práve medzi nimi rozhodovalo, ktorý z nich sa dostane do reprezentačného tímu na zvyšok sezóny a pre ktorého sa tento rok skončí už na začiatku júna. Ako prvý sa vydal na trať v čunovskom areáli Divoká voda Martikán a predviedol parádny výkon. Mnohí si povedali, že za posledné roky nevideli Michala v lepšej fazóne, akú predviedol v rozhodujúcej jazde. Lenže aj Sašo je super kanoista, perfektne sa skoncentroval a nakoniec bol v cieli rýchlejší o 78 stotín sekundy! Bolo rozhodnuté. Miesto v reprezentácii na seriál pretekov Svetového pohára a septembrový svetový šampionát v Čunove si vybojoval Slafkovský, kým jeho o štyri roky starší dlhoročný reprezentačný kolega sa ocitol iba v pozícii náhradníka a sezóna sa prakticky pre neho skončila. Znamená to, že odíde Martikán v 42 rokoch do športového dôchodku?

Aké sú vaše prvé pocity po prehratom nominačnom súboji? - oslovili sme päťnásobného olympijského medailistu.

„Som sklamaný z toho, že som nevyťažil z tejto jazdy rýchlejší čas, lebo som tam mal ešte rezervy. Taký je však šport. Nie som spokojný.“

Vaša finálová jazda bola výborná, dobre sa aj na ňu pozeralo. Vyzeralo to tak, že vám všetko sadlo. Vedeli by ste povedať, kde sa v nej dalo niečo vylepšiť?

„Vždy sa dá niečo vylepšiť. Na trati boli relatívne ľahké brány, aj keď síce na ťažkej vode. Bolo treba zájsť veľmi dobrú jazdu a mne to úplne nevyšlo.“

V tejto chvíli je jasné, že ste sa v reprezentačnom tíme ocitli iba v pozícii náhradníka a na medzinárodné podujatie sa dostanete len v prípade, že Beňuš dá prednosť príprave na OH pred štartom na pretekoch Svetového pohára. Možno je ešte skoro zareagovať na to, čo sa teraz v Čunove udialo, ale máte už predstavu, ako ďalej?

„Nejaké predstavy mám, ale zatiaľ si ich nechám iba pre seba. Chce to čas, aby som si poriadne premyslel, čo budem robiť v najbližšej i vzdialenejšej budúcnosti.“

Mali ste štvoro nominačných pretekov, čiže štyri šance. Keď sa spätne na ne pozriete, kde ste prišli o miesto v reprezentácii?

„Ja idem naplno na každých pretekoch, niekedy mi to vyšlo a niekedy vôbec. Každé preteky sa však dali ísť lepšie, napríklad teraz tá posledná jazda mi vyšla tak na 89 percent.“

Na budúci rok sa uskutočnia majstrovstvá Európy u vás doma v Liptovskom Mikuláši. Sú pre vás motivácia, aby ste pokračovali v kariére?

„Je tu veľa možných motivácií, ktoré by som si mohol osvojiť, ale  ako som už povedal, v tejto chvíli to chce v prvom rade čas.“

Nedá sa nič spraviť, aby ste mohli štyria štartovať na „sveťákoch“ alebo majstrovstvách sveta?

„Dalo by sa, ale musel by byť väčší tlak aj od ostatných krajín a ich pretekárov. Ako to však roky sledujem, sú to len také ovečky, s ktorými bude ťažko pohnúť. Aj keď mnohé naše myšlienky sú veľmi dobré a na prospech vodného slalomu.“

Možno práve teraz nastal čas, že sa zatnete a poviete si, že poďme do toho.

„Už bolo množstvo vecí, do ktorých som išiel a nakoniec som v tom zostal skoro sám a potom je človek z toho frustrovaný, že ostatným na tom nezáleží. Aj takým, ktorým by tiež zlepšilo motiváciu štartovať na vrcholných pretekoch a pritom zostávajú častokrát doma majstri sveta či olympijskí víťazi. A nehovorím len o olympiáde, na ktorej môže každú krajinu reprezentovať v každej kategórii iba jeden slalomár, pričom má napríklad troch v prvej desiatke svetového rebríčka. Veď to už dopredu je záruka, že na vrcholných podujatiach neuvidíme najlepších pretekárov.“

Vy sa určite nechcete takto rozlúčiť s kariérou a odísť do športového dôchodku. Všetci videli, že ešte stále ste vo výbornej forme a dokážete súperiť aj s najlepšími. Bolo by krajšie rozlúčiť sa na nejakom vrcholnom podujatí, nie?

„To je ťažko teraz povedať, ale asi máte pravdu. Takže priznávam, že asi ešte pôjdem nejaké preteky a pokúsim sa dostať prípadne aj na nejaký šampionát.“

Je jasné, že si to musíte nechať preležať v hlave. Toto vaše sklamanie je príliš čerstvé. Aj Slafkovskému trvalo pár dní po neúspešnom boji o účasť v Tokiu, kým si povedal, že vodnému slalomu má ešte stále čo dať.

„Uvedomujem si, že ak budem ešte pokračovať, určite musím jazdiť rýchlejšie. Treba ešte dotrénovať viacero vecí. Po európskom šampionáte v talianskej Ivrei som sa vrátil k starej lodi a starému pádlu, aj to možno nebolo na poslednú chvíľu najšťastnejšie rozhodnutie. Rozhodol som sa však ďalej pokračovať a v mnohých iných veciach mi to pomohlo. Ako som už povedal, uvidí sa. Nechcem teraz predbiehať a robiť si dopredu nejaké plány.“

ČO UŽ DOKÁZAL MARTIKÁN?

• Päťkrát štartoval na olympijských hrách a zakaždým si vybojoval medailu (2 – 2 – 1).
• Okrem MS 2019 v španielskom La Seu d'Ugrell sa z každého svetového šampionátu vracal domov minimálne s jednou medailou a celkovo ich má 23 (15 – 3 – 5), z toho v C1 11 (4 – 3 – 4).
• Na majstrovstvách Európy si doteraz vybojoval tiež 23 cenných kovov (15 – 6 – 2), z toho v C1 9 (4 – 4 – 1).
• Z OH, MS a ME tak má spolu už 51 medailí (32 – 11 – 8).
• S výnimkou roka 2001, keď svetový šampionát v Ocoee zrušili pre útok na newyorské „dvojičky“ a ME sa vtedy nekonali, získal každý rok na vrcholnom podujatí minimálne jednu medailu.
• Päťkrát sa stal celkovým víťazom seriálu Svetového pohára (1998, 2000, 2001, 2006 a 2014), dvakrát bol druhý (1999 a 2003) a raz tretí (1996).
• Na stupňoch víťazov v pretekoch Svetového pohára stál 41-krát (20 – 8 – 13).
• Na OH, MS, ME a v pretekoch SP bol v prvej trojke 92-krát (52 – 19 – 21)!
• Na majstrovstvách Slovenska bol v C1 17-krát v prvej trojke (10 – 5 – 2).
• V top 10 slovenskej ankety Športovec roka bol v rokoch 1995 – 2009 pätnásťkrát za sebou: štyri razy v nej zvíťazil (1996, 1997, 2007, 2008), dvakrát bol druhý (1995 a 2003), dvakrát tretí (2000 a 2004), dvakrát štvrtý (2001 a 2009), dvakrát šiesty (1998 a 2006), dvakrát siedmy (2002 a 2005), raz deviaty (1999) a v roku 2012 bol v prvej desiatke po dvojročnej pauze rekordný 16. raz, keď skončil piaty.

JÁN JEŽÍK, denník Šport, FOTO PAVOL UHRIN