Šéf slalomovej sekcie Slovenskej kanoistiky RICHARD GALOVIČ o septembrových majstrovstvách sveta:

„Z pohľadu riadenia vnútorných procesov išlo o môj bezkonkurenčne najťažší projekt. Na podujatí bolo celkovo zainteresovaných takmer tisíc ľudí z päťdesiatich krajín sveta, ktorí sa počas dvanástich dní nachádzali v dvoch paralelných bublinách chrániacich ich zdravie. Organizácia takého veľkého podujatia v tejto náročnej dobe presahuje všetky štandardy a skúsenosti, ktorými sme ako organizačný tím disponovali. Všetci účastníci bývali na jednom mieste, mali spoločné stravovanie, doplnkové športové aktivity aj koordinovanú prepravu medzi X-Bionic Sphere v Šamoríne a Areálom Divoká voda v Čunove. Myslím si, že logisticky to bola najväčšia akcia v celosvetovej vodnoslalomárskej histórii! Som rád, že sa na to prišiel priamo pozrieť aj prezident Medzinárodnej kanoistickej federácie José Perurena, vplyvný člen Medzinárodného olympijského výboru,“ hodnotí pred týždňom skončené majstrovstvá sveta predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky Richard Galovič.

Čo bolo najnáročnejšie?

„V prvom rade som vďačný za takúto pracovnú skúsenosť so všetkým dobrým aj zlým. Chcem sa poďakovať predovšetkým mojim spolupracovníkom za obrovské nasadenie, ktorým sme museli eliminovať výrazné krátenie rozpočtu a nekonečné množstvo korekcií vyplývajúcich z tejto covidovej doby. Špeciálne Lucke Antolovej, Palovi Miťkovi a Andrejke Kružlicovej sa chcem ospravedlniť za to, pod aký dlhodobý extrémny tlak som ich dostal. Napriek často dvadsiatim hodinám práce počas dňa sme sa snažili vyhovieť všetkým požiadavkám športovcov a ich realizačných tímov tak, aby im na Slovensku nič nechýbalo. Veľká škoda, že nový Lužný most cez Dunaj nedokázali otvoriť o týždeň skôr, čo by výrazne skrátilo prepravu športovcov a celá akcia by tak z ich pohľadu mohla byť dokonalá. Štátny záujem s presahom na šport tu už, žiaľ, nefunguje. Napriek obrovským a stále nedoriešeným rozpočtovým problémom a s tým súvisiacim tlakom, pod ktorým pracoval náš organizačný tím, som presvedčený, že sme sa o športovcov a zahraničných účastníkov podujatia postarali na vysokej úrovni a že reputačná hodnota Slovenska, ako ešte stále svetovej kanoistickej veľmoci, nebola poškodená. To všetko aj vďaka podpore našich reklamných partnerov a významnej pomoci Bratislavského samosprávneho kraja a ministerstva životného prostredia. Neznamená to však, že sa týmto zbavujem zodpovednosti za svoju neschopnosť prispieť k zmenám systémového nastavenia pre podporu najvýznamnejších svetových podujatí zo strany štátu, športových organizácií, alebo partnerov podporujúcich šport. Takto to tu rozhodne ďalej fungovať nemôže a tu nejde iba o vodný slalom, ktorý je najúspešnejší olympijský šport na Slovensku.“

Pred šampionátom ste upozorňovali na výrazné finančné poddimezovanie celého podujatia. Chýbalo vám niekoľko stotisíc eur. Ako to dopadlo v tomto smere?

„Napriek tomu, že priamym organizátorom podujatia bolo občianske združenie, športový zväz Slovenská kanoistika, poprosil som Ivana Husára, štátneho tajomníka pre šport, aby sa v čo najkratšom čase uskutočnil finančný audit podujatia, ktorým sa preveria všetky príjmy a náklady. Aby sme mohli spoločne urobiť validáciu oprávnenosti našich nákladov bez ohľadu na to, či išlo o zabezpečenie priamych nákladov súvisiacich so športovými zložkami, meraním času, rozhodcami, technickým videom, alebo nepriamymi nákladmi na testovanie, ubytovanie, stravovanie či transport všetkých účastníkov podujatia.“

Aktuálna doba nepraje fanúšikom. Ako ste boli spokojný s atmosférou počas MS?

„Posledné dva roky sme stratili kontakt s našimi fanúšikmi a občas nám tu ľudia, ktorí spravujú veci verejné, snažia svojimi postojmi odkázať, že vrcholový šport už nie je spoločensky významný a že si nezaslúži viac podpory, než v súčasnosti má. Údaje, ktorými disponujeme aj v prípade práve skončených majstrovstiev sveta v kanoistike na divokej vode, však hovoria o presnom opaku. Naše podujatie navštívilo napriek výrazným covidovým obmedzeniam počas finálových dní viac ako pättisíc divákov a rovnako aj televízna sledovanosť podujatia v RTVS bola obrovská. Prvotné dáta z Eurosportu a od ostatných zahraničných vysielateľov hovoria, že propagácia Vodného diela Gabčíkovo a Slovenska bola zvládnutá na najvyššej úrovni.“

Ak by však bola podpora MS väčšia, aj propagácia mohla byť na vyššej úrovni. Súhlasíte?

„Viac ako dvadsaťpäť rokov pracujem v oblasti vrcholového športu. Mal som obrovské šťastie, že som mohol pracovať pre skvelých športovcov: olympijských víťazov, majstrov sveta, víťazov Svetového pohára či veľkých turnajov. Nikdy som nebol politicky aktívny a vždy mi išlo iba o zlepšenie podmienok pre vrcholový šport, štátnu reprezentáciu, športovcov a trénerov. Urobil som maximum a pre dosiahnutie týchto cieľov som sa často zapájal aj do športových projektov štátu. Keď sa však obzriem späť, nepodarilo sa mi zmeniť nič zásadné a najúspešnejší športovci sú s výnimkou niekoľkých športových zväzov u nás takmer bez výhrad produktom predovšetkým svojich rodičov, alebo fanatických trénerov. Trénerov, ktorých nie sme schopní ani normálne zaplatiť. Áno, občas, na chvíľu, sa v prospech vrcholového športu niečo zlepší, zoptimalizuje, či priamejšie odfinancuje. Systémovo sme však nezmenili takmer nič a športový „establishment“ vždy všetky pokusy eliminuje a progresívne nastavenia vráti do pôvodných koľají neprehľadnosti. Slovenský vrcholový šport potrebuje priamejšiu cestu k olympijskému zlatu a unikátnu zodpovednosť za štátnu športovú reprezentáciu. Súčasný stav môže vyhovovať iba neúspešným a z pozícií, v ktorých sa pohybujem, zjavne nedokážem prispieť k zásadným systémovým zmenám. Takže logicky existujú iba dve možnosti. Rezignovať, alebo posunúť sa na najvyššiu úroveň, vďaka ktorej budete môcť zmeniť systémové nastavenia."

Neznamená to však, že by ste rezignovali aj na svoju prácu pre kanoistiku na divokej vode?

"Po skúsenostiach, ktoré za sebou mám, už nie som ochotný robiť kompromisy nevyhnutné na riadenie občianskeho združenia len preto, aby som vyhovel všetkým, alebo nečelil odvolávaniu zo strany ľudí, ktorí dlhodobo viac berú ako prinášajú, a následne sa prizeral na nastavenia a pokrivené projekty, s ktorými sa nestotožňujem a ktoré nemôžu byť úspešné. Milujem náš šport, vidím v ňom obrovský potenciál a myslím si, že presne viem, kam a ako by sme ho mali smerovať. Pokiaľ sa však nezmení jeho vnútorná klíma, pokiaľ sa nevrátime k podpore až za výsledky a predovšetkým vzájomnej úcte, budem v športe pracovať už iba na vlastných projektoch, ktoré budem môcť ovplyvňovať v ich celej šírke a za ktoré tak budem môcť niesť plnú zodpovednosť.“

(rg), FOTO PETER BRICHTA