Každý vo svojej vani

Vodnoslalomárske esá z Liptovského Mikuláša už od stredy znova čeria svojimi pádlami divoké pereje na trati Váh

Aprílové slnko neúprosne sťahuje z dvojtisícového vrchu Baranec jeho bielu čiapku zo zimy. Pod ňou, v Liptovskom Mikuláši, ožil športový život. Nadol traťou Váh v Areáli vodného slalomu Ondreja Cibáka tečie riava so silou dvanástich kubíkov. Voda má vraj čosi okolo troch stupňov, čo je bežné, keď sa v Tatrách topí sneh. Od stredy sa s perejami a bránkami pohrávajú kanoe a kajaky vodných slalomárov, ktorí majú domov v Liptove a lesk ich medailí z vrcholných podujatí láskyplne oslepuje celé Slovensko.

Už o deviatej ráno sa v prvej „vani“ na trati Váh pechorí s pádlom, vodou a bránkami kajakár Jakub Grigar. Na brehu sa na to všetko díva s rúškom na ústach jeho tréner Stanislav Gejdoš. Dvojlistové pádlo v Grigarových rukách občas narazí na tyčky bránok. Tie sa húpu, ale Jakubovi to neprekáža. Veď je konečne na divokej vode a kým bude mať každý ťuk o bránku, telom, loďou, či pádlom, neblahý, dvojsekundový dozvuk v súťaži, pretečie Váhom ešte nejeden kubík.

Grigar je široko-ďaleko na vode sám. Dookola čvirikajú vrabce, ale v hukote riavy ich nepočuť. Občas však buchne Grigarovo pádlo o kameň, ktoré sú na brehoch vodnoslalomárskeho kanála už 42 rokov. Vtedy to len tak škrtne. To Grigar prirazí k brehu po radu od svojho zarúškovaného kouča Gejdoša.

jakub_grigar_icf_wc2_canoeslalom_21-06_3174

Mimochodom, viete, ako pustili v stredu vodu z Váhu do kanála?

O piatej ráno ju bol odraziť z rieky prezident Slovenskej kanoistiky Ivan Cibák. Ako?

„Máme tri stavidlá, kde je odberné miesto z rieky,“ popisoval Cibák. „Postupne, po jednom, cez ne napúšťame, aby sa naplnilo celé jazero na začiatku. Vždy púšťame ako prvú trať z našich dvoch práve tú s názvom Váh. Naplnenie a centralizovanie vody trvá dve hodiny. Keďže naši pretekári chceli mať tréning už o deviatej, prišiel som na kanál o štyri hodiny skôr. Takisto bolo potrebné, aby naši tréneri vycentrovali bránky nad vodou. V rúškach a v rukaviciach. Každú jar musíme vyhádzať usadeniny zeminy v kanáli. Takže keď sa pustí prvá voda, polhodinu ide mútna, od zvyškov zeminy. Mimochodom, hneď ako sme pustili vodu do kanála, telefonovali mi ľudia z priľahlého sídliska, že už počuť šum...“

Aj Mikulášanom to už asi chýbalo...

Poďme však za Grigarom a Gejdošom. Kajakár, ktorý má už istú miestenku na olympiádu v Tokiu 2020, ktorá sa bude konať v roku 2021, je už medzitým, ako nám rozprával Cibák o napúšťaní kanála, v druhej „vani“, tesne za sútokom tratí Orava a Váh. Tam, kde v polovici trate hučí aj tribúna počas veľkých pretekov v Mikuláši. V auguste by tam mal byť Svetový pohár... Grigar do nemoty opakuje vjazdy do bránok a výjazdy, veľmi nejazdí protiprúdne. Tie asi majú čas. Veď takmer šesť týždňov nemal kontakt s divokou vodou. Iba čo pádloval na pokojnej hladine Liptovskej Mary.

„Jakub sa dostane tento týždeň na vodu štyrikrát,“ hovoril jeho kouč Gejdoš. „Po jednej hodine. Budeme jazdiť iba na techniku na jednotlivých úsekoch a najazdievať divokú vodu. Máme trať rozdelenú na štyri časti. Minimálne rozdiely na vode medzi slalomármi sú 50 metrov. Kanál Váh je dosť dlhý na to, aby sme dodržali nariadenia o odstupoch.“

Po prepádlovaní všetkých štyroch úsekov je už Grigar na brehu. Naboso šliape s kajakom prehodeným na pleci znova nahor, na štart. Popri tom nám stihne rozprávať.

„Podľa mňa má voda okolo dvoch – troch stupňov, pretože v Tatrách sa topí sneh a je chladná. Takže mám návleky na rukách. Je to už môj druhý tréning, ale stále vedie dlhá cesta k tomu, aby to bolo dobré. Tým, že sme boli päť týždňov na suchu, nevieme, ako časovať zábery, aké dať náklony v kajaku. Musíme dostať vodu nazad do rúk. Prvý týždeň venujeme len tomu, aby sme si zvykli na divokú riavu. Po dvoch či troch sa môžeme zamerať na to, aby sme sa slalomársky zlepšovali.“

Kým kráča Grigar k prvej bránke na trati Váh, v prvej „vani“ zaberá kanoistka Monika Škáchová. Akosi sa jej odtiaľ nechce. Bolo vidieť, že jej prúd vody dáva zabrať.

Pri multifunkčnej budove areálu zastavuje automobil kanoistu Alexandra Slafkovského. Dorazil z chaty v Nižnej Boci.

„Potrebujem pri chate spraviť nový mostík, prehodiť filtre v čerpadle na vodu, prerobiť kúpelňu, aby som dotiahol teplú vodu do kuchyne,“ sumarizuje Sašo, čím sa okrem tréningu „zabáva“. Kým reční, vyberá z kufra auta športové oblečenie. Keďže sú podľa nariadení šatne zatvorené, vodní slalomári sa prezliekajú pri autách. Len toť bol pri svojom na chvíľu obnažený Grigar - potreboval sa po skončení tréningu prehodiť do suchého.

„Zaspomíname si na žiacke časy, keď sme sa prezliekali v autách alebo pri kanáli v plechovej búde,“ smeje sa Slafkovský. „Kým je takto pekne, svieti slnko, tak to naozaj neprekáža. Ak by boli štyri stupne a pršalo by, bolo by to iné. Toto obmedzenie je však to najmenej, čo nás ovplyvňuje. Všetko to vynahradí pocit, že sme sa dostali po takmer šiestich týždňoch na divokú vodu. Po prvom tréningu som cítil také svaly, ktoré sa nedajú inými športovými aktivitami zaťažiť – dostanú zabrať len na divokej vode. To je, ako keď prídeme po zime na prvé jarné sústredenie a trvá dva týždne, kým stuhnuté telo ponaťahujeme. Momentálne sa pokúšam trafiť sa s loďou do bránky viac ako raz, lebo keď sme z toho vypadli, hlava vie, čo chce, ale telo neposlúcha.“

alexander_slafkovsky_icf_wc2_canoeslalom_21-06_2329

Okolo nás sa mihne Marko Mirgorodský s trénerom Tomášom Mrázom. O čosi neskôr päťnásobný olympijský medailista Michal Martikán so svojím kanoe na pleci. S otcom a trénerom Jozefom Martikánom. Ani sme nezbadali, ako sú Martikánovci v druhej „vani“ za sútokom tratí Váh a Orava. Michal s dlhými vlasmi, ktoré zapustil od zimného sústredenia v Al Aine. Nepozerá sa doprava ani doľava, len sa uprene díva na spenenú vodu a valčeky pri bránkach. A potom donekonečna skúša nájazd a výjazd. Nájazd a výjazd.

Ručičky hodiniek sa posúvajú na jedenástu. Na kanáli je živo a bude až do siedmej večer.

KEDY OČAKÁVAJÚ PRVÉ PRETEKY?

JAKUB GRIGAR

„Situácia je taká vrtkavá, že to niekedy nevyzerá na preteky v tomto roku. Potom však príde pocit, že normálny život môže byť o dva mesiace. Netrúfam si však povedať presný dátum prvých pretekov.“

ALEXANDER SLAFKOVSKÝ

„Koncom leta, v septembri. Možno slovenské budú aj skôr, ale ak hovoríme o medzinárodných, skôr ako na september to nevidím.“

IVOR LEHOŤAN, denník Šport
FOTO PAVOL UHRIN

 

Dňa 24.04.2020

Preteky

30.ročník Žilinských zjazdov

23.03.2024 - 24.03.2024

Žilinský maratón

28.09.2024 - 28.09.2024

Zvolenský maratón

05.10.2024 - 05.10.2024

Bratislavský vodácky maratón

18.03.2023 - 18.03.2023

25. Young Danubia Cup 2023 v slalome

29.07.2023 - 30.07.2023

Žilinský maratón

30.09.2023 - 30.09.2023

Dunajský vodácky maratón

21.10.2023 - 21.10.2023

30.ročník Žilinských zjazdov

23.03.2024 - 24.03.2024