DENNÍK ŠPORT: MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA V SLALOME A ŠPRINTE NA DIVOKEJ VODE

ČUNOVO (Od nášho redaktora JÁNA JEŽÍKA) – Piaty titul kajakára Martina Halčina, druhý kanoistky Emanuely Luknárovej a premiérové kajakárky Kristíny Ďurecovej i kanoistu Marka Mirgorodského – to sú najdôležitejšie fakty sobotňajších majstrovstiev Slovenska vo vodnom slalome v Areáli vodných športov v Čunove. Pôvodne sa mal domáci šampionát uskutočniť na začiatku augusta, ale pre rekonštrukčné práce nielen priamo v areáli Divoká voda, ale aj na dunajskej vodnej ceste i organizáciu svetového šampionátu na domácom šampionáte práve v Čunove, ho organizátori presunuli na druhý októbrový víkend. V tom čase však bola pre opravu na Dunaji nízka hladina vody, a tak sa majstrovstvá sveta nakoniec konali až uplynulý víkend. Neskorý termín zapríčinil, že sa v Čunove nepredstavilo viacero našich reprezentantov. 

KANOISTKA LUKNÁROVÁ OBHÁJILA TITUL

Aké prvé bojovali o domáci titul kanoistky, medzi ktorými chýbali Monika Škáchová i Zuzana Paňková, keďže si už dali po náročnej sezóne kombinovanej s juniorkami i seniorkami voľno. Ich absenciu využila 19-ročná Emanuela Luknárová, ktorá obhájila titul z vlaňajška a po druhom mieste z roku 2019 je to už jej tretia medaila zo slovenského šampionátu.

„Som spokojná, aj keď mi vo finálovej jazde nevyšlo všetko tak, ako som chcela. Do cieľa som však prišla s dobrým pocitom a to je asi najdôležitejšie,“ začala Luknárová a ďalej pokračovala: „Keď som sa stala minulý rok prvý raz majsterkou Slovenska, tak som asi prežívala väčšiu radosť, ale to neznamená, že sa teraz neteším. Obhajoba bola náročná a som rada, že som ju zvládla úspešne.“

Luknárová sa pristavila pri novinároch až po tom, ako na trati dopovzbudzovala svojho trénera Patrika Gajarského, ktorý sa prebojoval do finále C1. „Teraz sme nemali medzi sebou žiadnu stávku, ale v auguste počas žiackej olympiády v Liptovskom Mikuláši sme sa navzájom vyhecovali, že ktorý z nás dvoch bude lepší a vtedy ma zdolal o jednu sekundu. Škoda, že sme sa nestavili znovu, pretože tentoraz som bola lepšia ja a to o takmer desať sekúnd,“ dodala s úsmevom slalomárka Športového centra polície, ktorá priznala, že na rozdiel od súperiek vyťažila aj z toho, že mala ešte dosť síl, keďže si pred touto sezónou nevybojovala miesto v reprezentácii, a tak v nej absolvovala menej pretekov.

PREMIÉROVÝ TITUL KANOISTU MIRGORODSKÉHO

Aj v C1 mužov boli dve výrazné absencie, keď v Čunove chýbali Michal Martikán (chorý) i Matej Beňuš (po operácii kolena). Napriek tomu sme s napätím očakávali, ako sa skončí súboj dvoch veľkých favoritov – Alexandra Slafkovského a Marka Mirgorodského. V kvalifikačnej jazde jasne dominoval strieborný z nedávneho svetového šampionátu práve v Čunove, ktorý mladšieho reprezentačného kolegu zdolal o takmer desať sekúnd. Vo finále sa všetko otočilo, keď Mirgorodský zdolal Slafkovského o vyše dvanásť sekúnd, pričom Sašu tesne prekonal aj druhý Ľudovit Macúš.

„Titul som stratil v kombinácii medzi 15. a 16. bránkou, ktorá bola postavená na náhodu. V prvej jazde mi tam vyšla voda a prešiel som ňou úplne hladko. Žiaľ, vo finále ma valec nepodržal, otvoril sa mi a ja som sa musel do 16. bránky vracať. Navyše som mal aj štyri trestné sekundy, takže sa nemôžem čudovať, že ma Marko zdolal až takým rozdielom,“ skonštatoval sklamane „až“ tretí Slafkovský.

Naopak, Mirgorodský napriek viditeľnej únave žiaril spokojnosťou. Nečudo, veď to bol jeho prvý domáci seniorský titul. „Vo finále som zašiel všetko tak, ako som chcel. Boli tam síce drobné chybičky, ale vzhľadom na to, že už je po sezóne, tak som spokojný. Titul majstra Slovenska sa vždy cení a som rád, že som si ho konečne vybojoval. Sezóna bola veľmi dlhá a nie zlá, ale bolo v nej veľa vecí, ktoré som mohol spraviť lepšie. Verím, že pôjdem výkonnostne znovu vyššie a budem sa stále zlepšovať,“ skonštatoval 23-ročný Mikulášan, ktorý do poslednej chvíle bojoval o celkový triumf v konečnom poradí Svetového pohára. Nevyšlo mu však jeho záverečné kolo vo francúzskom Pau, kde sa neprebojoval do finále a v desiatke najlepších chýbal aj na čunovských majstrovstvách sveta. Doma už má z M-SR dve striebra a tri bronzy, takže teraz sa dočkal prvého majstrovského titulu.

PREMIÉROVÝ TITUL KAJAKÁRKY ĎURECOVEJ

Najviac absencií bolo medzi kajakárkami, keď v Čunove teraz chýbali všetky tri, ktoré nás reprezentovali na svetovom šampionáte. Jana Dukátová už ukončila kariéru a Eliška Mintálová i Soňa Stanovská dali po náročnej sezóne prednosť oddychu. Ich neúčasť najlepšie využila Kristína Ďurecová, ktorá sa takisto ako Mirgorodský tešila z premiérového titulu majsterky Slovenska.

„Finálová jazda bola zo začiatku dobrá, ale v jej závere mi už dochádzali sily a chytala som sa pri bránkach nižšie, ako som chcela. Do záverečného šprintu som však dala všetky sily, to som už videla pomaly hviezdičky. Cítila som, že to bude dobrý čas, a tak som v ňom išla úplne na doraz,“ povedala nám 19-ročná kajakárka, ktorá už má doma jednu medailu z majstrovstiev Slovenska, keď bola v roku 2017 tretia. „Titul je niečo iné, mám z neho veľkú radosť, ale naplno si to uvedomím, až keď budem mať na krku medailu, alebo možno až o nejaké dva-tri dni,“ dodala Ďurecová, ktorá neskôr triumfovala aj v extrémnom slalome.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia aj ďalšie dve kajakárky, ktoré boli na druhom a treťom mieste. Zo striebra sa tešila Ivana Chlebová, ktorá skončila na druhej priečke aj medzi kanoistkami. „Viac ma prehra mrzí medzi kajakárkami, keďže mi tu titul ušiel iba o 1,39 sekundy. Žiaľ, v druhej časti trate som spravila pár chýb, ktoré ma stáli lepší čas. Medzi kanoistkami Emka Luknárová vyhrala o takmer štrnásť sekúnd, takže si titul určite zaslúžila,“ priznala ešte len 18-ročná pretekárka, vnučka Petra Mráza, ktorý je zároveň aj tréner Eleny Kaliskej. Dvojnásobná olympijská víťazka sa v tejto sezóne lúčila so svojou na úspechy bohatou kariérou a v posledných pretekoch „o niečo“ obhájila bronz z vlaňajška. „Škoda, že mi nevyšiel záver. Na poslednej bránke ma ,spláchlo' a musela som sa do nej vracať. Nebyť tejto chyby, tak výsledný čas mohol byť o sedem-osem sekúnd lepší,“ skonštatovala Kaliská, pre ktorú to bola už 23. medaila z domáceho šampionátu v K1, keď k desiatim zlatým i strieborným pridala tretí bronz. Pribudne k nim ešte niekedy aj 24. cenný kov? „Nikdy nehovor nikdy. S kariérou som sa síce rozlúčila, ale na Slovensku sa možno niekedy ešte na pretekoch predstavím,“ dodala naša historicky najúspešnejšia kajakárka.

PIATY TITUL KAJAKÁRA HALČINA

Majstrovské preteky kajakárov sa očakávali s najväčším napätím, pretože v Čunove boli všetci traja naši reprezentanti, ktorí sa predstavili aj na svetovom šampionáte. Pre Jakuba Grigara i Adama Gonšenicu sa však skončili už v prvej jazde, keď prvý menovaný bol po viacerých chybách a štyroch trestných sekundách 25. a druhý dokonca až 43., keď k dvom dotykom bránok pridal aj „päťdesiatku“. „Do polovice trate to bolo  v poriadku, ale potom prišla kombinácia bránok, v ktorej som zaváhal a musel som sa do nej vracať. Stratil som tam vari dvadsať sekúnd, a tak bolo jasné, že za týchto okolností je už A-finále stratené. Zvlášť, keď mi chýbali aj sily, keďže som si dal po svetovom šampionáte voľno,“ vysvetlil svoju neúčasť v bojoch o medaily strieborný z tokijskej olympiády Grigar. V B-finále bol už najlepší pred Gonšenicom časom, ktorý by mu v „áčku“ stačil na striebornú priečku.

Ich finálovú absenciu tak využil Martin Halčin, ktorý získal už piaty titul majstra Slovenska s vyše päťsekundovým náskokom. „Je to fajn, bola to celkovo v pohode finálová jazda, ale moju sezónu to už nezachránilo. Počas nej som na tom bol fyzicky dobre, akurát som to výsledkovo neukázal v žiadnych pretekoch. Uvedomil som si, že potrebujem veľkú zmenu, ale ešte som neprišiel na to, akú. Do zimnej prípravy idem s tým, že potrebujem lepšie nastaviť hlavu na preteky,“ začal 30-ročný Mikulášan, ktorý verí, že budúca sezóna bude lepšia: „Uvidím, ako sa na ňu pripravím. Už som skúšal rôzne formy prípravy, ale výsledky neboli také, aké som očakával. V Liptovskom Mikuláši usporiadame na budúci rok majstrovstvá Európy. Bolo by super, keby som sa práve tam naštartoval nejakým dobrým výsledkom. Aßle na ceste k nemu na mňa čaká ešte veľa práce. Ako som už povedal, teraz je len na mne, aby som si našiel spôsob, ktorý ma k nemu dopracuje. Ktovie, možno jedna z ciest je, že nebudem až tak tvrdo trénovať, Napríklad teraz pred týmito majstrovstvami Slovenska som nebol takmer celé tri týždne na vode a vidíte, bol z toho titul domáceho šampióna po celkom solídnej jazde,“ dodal zverenec trénera Jána Šajbidora.

STIHNE BEŇUŠ ME V MIKULÁŠI?

V rokoch 2018, 2019 a 2020 sa tri razy za sebou stal majstrom Slovenska v C1 mužov Matej Beňuš. Cez víkend však v Čunove chýbal, pretože sa vo štvrtok podrobil operácii krížneho väzu v pravom kolene. „Už od januára som mal naplánovanú operáciu kolena na polovicu októbra. Keďže sa počas sezóny nepodarilo zorganizovať majstrovstvá Slovenska a nakoniec ich ešte presunuli na tento víkend 16. a 17. októbra, tak som stratil možnosť obhajovať titul a štvrtý v rade nepridám,“ napísal na svojom facebookovom profile strieborný kanoista z OH 2016 v Riu de Janeiro.

Beňušov tréner Peter Škantár nám v Čunove povedal, že Maťo má po operácii síce veľké bolesti, ale skončila sa dobre a teraz na neho čaká dlhé obdobie rekonvalescencie. „Pravé koleno ho trápilo už dlho, takže operácia bola nevyhnutná. Naplánoval si ju na obdobie po olympiáde, keď bude chvíľu voľnejšie. V tejto chvíli sa nedá predpovedať, dokedy bude mimo tréningu. V každom prípade bude musieť začať najprv s rehabilitáciou a potom s pomalým tréningom najprv v kajaku a až následne to skúsi v kanoe. Či stihne ME v Liptovskom Mikuláši, je teraz otázne, prvoradé je Maťovo zdravie, čiže aby jeho koleno bolo úplne zdravé,“ skonštatoval Peter Škantár.

JÁN JEŽÍK, denník Šport
FOTO PETER BRICHTA + FACEBOOK (matejbenusC1)