V uplynulej sezóne náš najúspešnejší kajakár však bude naďalej pokračovať aj v športovej kariére

Martin Halčin má už síce 34 rokov, čiže z našich reprezentačných kajakárov je najstarší, ale na koniec športovej kariéry ešte nepomýšľal. Po závere uplynulej sezóny, v ktorej bol zo Slovákov v K1 mužov v konečnom poradí Svetového pohára najlepší, to však vyzeralo tak, že sa bude musieť rozhodnúť, či bude u neho ešte na prvom mieste vodný slalom. Veľmi vážne mu totiž hrozil koniec vo VŠC Dukla Banská Bystrica, v ktorom bol zamestnaný. Na dohodnuté stretnutie s ním sme išli teda s tým, že sa budeme rozprávať najmä o Halčinovom uvoľnení z Dukly a o jeho ďalšej budúcnosti, ale náš rozhovor nakoniec nabral nečakane úplne iný smer.

Martin, po augustových majstrovstvách Slovenska v Čunove, na ktorých ste získali titul v K1 aj 3xK1, ste nám povedali, že máte z Dukly jasné ultimátum, ak nezískate na októbrovom svetovom šampionáte v austrálskom Penrithe individuálnu medailu, tak vás z nej vyhodia. Aké to bolo štartovať na vrcholnom podujatí roka s takým ťažkým bremenom?

„Ja som už po májových majstrovstvách Európy vo francúzskom Vaires-sur-Marne vedel, že moje ďalšie účinkovanie v Dukle je ohrozené. Celá sezóna tak bola v určitom napätí a na žiadnom podujatí som nebol v takej psychickej pohode, ako by som chcel byť.“

Cítili ste tento tlak najmä v Penrithe?

„Ako som už povedal, bolo to veľmi náročné. Vedel som, že zachrániť ma môže už len medaila, čo bolo vzhľadom na naše súčasné postavenie v mužskom kajaku dosť nereálne. Navyše svoje v tom období hrali aj aktuálne pomery vo vedení nášho slalomu, čo nám tiež nepridalo na psychickej pohode v dejisku svetového šampionátu.“

Môžete byť konkrétnejší?

„Podľa vedenia zväzu bol reprezentačný výjazd napríklad pre mňa pripravený tak, že som mal prísť do dejiska MS len tesne pred ich začiatkom. Vychádzalo mi to tak, že by som tam nestihol ani jeden tréning a už by som mal pred sebou prvý štart, čo bolo vzhľadom na to, že sme v Penrithe neboli niekoľko rokov, nemožné. Ja som totiž nemal financie z Dukly a ani z top tímu, takže som mohol rátať len s prostriedkami zo zväzu. Našťastie mi pomohli reprezentační kolegovia Kubo Grigar a Adam Gonšenica, s ktorými sme spoločne s trénerom Tomášom Mrázom a aj fyzioterapeutom utvorili jednu super skupinu, ktorá odletela do Austrálie o takmer dva týždne skôr. Prenajali sme si tam domček, kde sme prežili nádherné dni. Za posledné roky som sa ešte nikdy necítil na vrcholnej akcii roka tak dobre, ako teraz. Predtým všade vládla rozhádaná atmosféra, kým teraz sme si celý pobyt v dejisku svetového šampionátu spoločne užili.“

Na stupne víťazov ste sa v Penrithe nedostali. Ako ste sa cítili?

„Bolo to také zvláštne. V hliadkach sme skončili štvrtí, keď nás od bronzu delilo 1,95 s. V K1 som bol pätnásty, z našich najlepší, pričom na finálovú dvanástku mi chýbalo nepatrných dvadsaťosem stotín sekundy. Taká je totiž naša disciplína, hoci vám jazda vyjde, medzi najlepších sa nemusíte dostať. Vo finále chýbali aj viacerí favoriti.“

Pri návrate na Slovensko ste v lietadle už rozmýšľali nad tým, čo bude s vami ďalej?

„Skôr som myslel na to, že sezóna nebola až taká zlá, ale zároveň bola určite najťažšia v mojej kariére. Snažil som sa ukázať na svetovom šampionáte to, čo som mal natrénované a myslím si, že sa mi to aj podarilo. Žiaľ, na najlepších to v danej chvíli nestačilo. Napríklad na Svetovom pohári v Prahe som bol vo finále v krátkom i klasickom slalome, čím som si potvrdil, že ešte by som nechcel ukončiť športovú kariéru.“

Po príchode domov však všetko okolo vašej osoby nabralo nečakane iný smer. Čo sa vlastne udialo?

„Do Liptovského Mikuláša som prišiel v utorok siedmeho októbra a už v stredu sa mi ozval riaditeľ VŠC Dukla Banská Bystrica Gabriel Baran, že by chcel so mnou hovoriť o mojej budúcnosti v Dukle. Mal som s ním vyše hodinový telefonát, v ktorom mi vysvetlil, že chce dať slalomu v tomto vojenskom stredisku novú šancu.“

O čo konkrétne išlo?

„Po rozhovoroch s Michalom Martikánom a aj s inými ľuďmi chcel v Dukle utvoriť post skauta pre vodný slalom, ktorý by mal za úlohu vytypovať mladých pretekárov s najväčšou perspektívou. A ako mi oznámil Gabriel Baran, na tento post chcel zaradiť mňa.“

Ako ste na túto prekvapujúcu ponuku zareagovali?

„Zobral som si čas na rozmyslenie, pretože ma to poriadne zaskočilo. Potreboval som sa poradiť doma s manželkou a hlavne som chcel o tom hovoriť s ľuďmi, ktorí mi mali k tomu čo povedať. Debatoval som napríklad so Sašom Slafkovským a aj s prezidentom Slovenskej kanoistiky Richardom Galovičom. Obaja mi naznačili, že kto iný by to mal robiť, ak nie ja, čo bolo pre mňa veľmi potešiteľné, že mi tak dôverujú. A veľkú rolu v tomto zohral najmä Michal Martikán, za čo sa mu chcem aj touto formou poďakovať. Práve on najviac presviedčal riaditeľa VŠC Dukla, aby tento post ponúkol práve mne.“

Takže ste nakoniec na túto ponuku prikývli?

„Povedal som si, že rád slovenskému vodnému slalomu pomôžem a toto je možno jedna z mála šancí, ktoré som dostal. Hovoril som si, že v najhoršom to nepôjde tak, ako si všetci predstavujeme a ja budem vyzerať ako blbec. Nechcel som však byť ako klasický Slovák, ktorý dopredu niečo ofrfle bez toho, aby to skúsil. Áno, takže som ju nakoniec prijal.“

Ako to teda vyzerá v praxi?

„Tréner našej skupiny je Tomáš Mráz. Okrem neho s nami spolupracuje Sašo Slafkovský, máme aj kondičného trénera Kuba Kmeťka a celé je to pod záštitou Michala Martikána. Ja som koordinátor a snažím sa vytypovať mladých slalomárov, ktorí majú mať zaslúžené miesto v tejto skupine.“

Koľko ich už máte pod sebou?

„Štyroch a zatiaľ sú všetci z Liptovského Mikuláša. Traja majú štrnásť a jeden trinásť rokov, primárne sú to kajakári, ale dvaja jazdia aj C1. Nie je to uzavretá skupina, postupne sa môže rozrastať. Zatiaľ len začíname a chceme, aby títo štyria boli motiváciou pre všetkých mladých pretekárov.“

Už má táto vaša skupina aj nejaký názov?

„Michal ju pracovne nazval ,mladé vydry’, ale náš oficiálny názov je ,Dukla talent tím’. To však nie je podstatné, ako sa voláme, ale to, ako budeme s týmito mladými pretekármi pracovať. Či budú mať taký výkonnostný progres, ako by sme si všetci želali.“

Poviete nám aj mená týchto pretekárov?

„Tie nie sú v tejto chvíli podstatné. My sa budeme snažiť s nimi robiť vodný slalom na špičkovej úrovni. Žiaľ, mladí slalomári na Slovensku majú veľké rezervy a to vo všetkom. Oni sami za to ani nemôžu, pretože nemáme pre nich dostatok kvalitných trénerov. Naša úloha je tak jasná. Chceme ich posúvať ďalej nielen výkonnostne, ale aj v samotnom živote. Musia byť dobrí aj v škole, pretože pre slalomára je hlava veľmi dôležitá. Robil som si rôzne analýzy, ktoré to len dokazujú. Talent sa nedá pomenovať a keď ho niekto má, môže to byť aj dvojsečná zbraň. Musia sa naučiť zvládať fyzicky aj psychicky nielen náročnú tréningovú záťaž, ale v prvom rade musia chcieť všetko robiť poctivo oni samotní. Bez toho to nejde. Ako som už povedal, sme flexibilní a nikto nemá miesto v našej skupine natrvalo vyárendované. Každý z nej môže vypadnúť a samozrejme, že môže do nej zase pribudnúť aj niekto iný.“

Veríte, že sa niekto z nich prebojuje v nadchádzajúcej sezóne už aj do juniorskej reprezentácie?

„Samozrejme, že by nás to potešilo, ale nie je to naša priorita.“

Stali ste sa v Dukle skautom mladých slalomárov. A čo vy a vaša športová kariéra?

„Pokračujem ďalej a som rád, že mi Dukla takýmto spôsobom utvorila na to podmienky. Finančne som zostal na rovnakej úrovni, len ma v nej presunuli na iný post. Teraz je už len na mne, ako budem oboje zvládať.“

Takže sa naplno pripravujete na novú sezónu?

„Musím sa priznať, že v novembri som trénoval menej, ako by som chcel, ale v decembri to už bolo lepšie. Našli sme totiž spôsob, ako bude fungovať naša skupina a aj to, ako budem môcť popri tom trénovať ja. Ja ešte nechcem ako športovec skončiť, dôležité je, že Tomáš Mráz je zároveň aj môj tréner, takže som mu na očiach. A sú tu aj Kubo Grigar a Marko Mirgorodský, ktorí mladým tiež budú na očiach, keď budem ja niekde inde. Je super, keď sa perspektívni slalomári môžu všetko učiť od skúsenejších.“

Pre slalomára je základ v príprave sústredenie v zimnom období u nás niekde v teple v zahraničí. Už viete, kam pôjdete vy?

„Uvidím, čo všetko stihnem. V pláne mám tradičné sústredenie na bežkách vo Vysokých Tatrách a vo februári by som chcel ísť na francúzsky Reunion. Tam však pôjdem bez trénera Tomáša Mráza, ktorý zostane pri našej skupine mladých pretekárov. Ja sa pridám k českému kajakárovi Vítovi Přindišovi, ktorý je odo mňa o dva roky starší a veľmi dobre si rozumieme. Už sme sa spolu pripravovali. Budú tam vhodné podmienky aj na trénovanie kajak krosu, v ktorom by som chcel dosiahnuť v nadchádzajúcej sezóne lepšie výsledky ako v práve skončenej.”

Pôjdete ešte niekam?

„Ďalší program ešte nemám určený. Začiatkom marca by som sa mohol pridať k Maťovi Beňušovi a Zuzke Paňkovej, ktorí pôjdu na tri týždne do USA, kde budú v júli majstrovstvá sveta. Ak by som však zostal doma, tak by som išiel s našimi mladými dva razy do Prahy alebo Krakova. Toto mám ešte otvorené, uvidíme, ako sa to všetko vyvinie.“

Z vašich slov však vyplýva, že naplno budete pokračovať aj ako pretekár.

„Áno, idem ďalej v športovej kariére a chcem sa znovu prebojovať do reprezentačného tímu. Ešte nie sú známe termíny nominačných pretekov, ale verím, že dovtedy sa pripravím tak, že nebudem znovu chýbať v reprezentačnej kajakárskej trojici.“

Ak by to náhodou nevyšlo?

„Na to nechcem myslieť, verím, že mi to vyjde. Ak nie, život by však išiel ďalej, raz budem musieť skončiť. Viem, že by som teraz nechcel robiť trénera, ale v každom prípade by som chcel zostať aj v budúcnosti nejakým spôsobom pri vodnom slalome. V posledných rokoch nám v ňom svetová špička ušla a teraz sa musíme všetci snažiť, aby sme ju čo najrýchlejšie znovu dobehli. Aspoň sa musíme o to pokúsiť.“

JÁN JEŽÍK

„Povedal som si, že rád slovenskému vodnému slalomu pomôžem a toto je možno jedna z mála šancí, ktoré som dostal.“

HALČIN V ROKU 2025

ME: K1 36., 3xK1 9., ČASOVKA 50. 

1. KOLO SP: K1 72., ČASOVKA 38.
2. KOLO SP: K1 16., ČASOVKA 74.
3. KOLO SP: KRÁTKE K1 12., K1 10.
4. KOLO SP: K1 27., ČASOVKA 28., KROS 11.

FINÁLE SP: K1 13., ČASOVKA 52.

KONEČNÉ PORADIE SP: K1 14., ČASOVKA 51., KROS 31.

M-SR: K1 1., 3xK1 1.

MS: K1 15., 3xK1 4., ČASOVKA 28., KROS 32.

POZNÁMKA: V 3. kole SP v pražskej Troji organizátori pripravili aj preteky v krátkom slalome, ktoré sa však nerátali do bodovania SP.

Martin Halčin si vypádloval v tomto roku v Čunove už ôsmy titul majstra Slovenska v K1 a verí, že ešte nebol jeho posledný.

FOTO CANOE.SK