Dvojtýždňovú karanténu mi spríjemňuje priateľka

Kajakár Jakub Grigar pre denník Šport porozprával, ako si skrátil tréningový pobyt v austrálskom Penrithe o štyri dni

Je zatiaľ jediný slovenský vodný slalomár, ktorý má už istotu účasti na olympijských hrách v Tokiu. Či sa však kajakár Jakub Grigar v skutočnosti v Japonsku aj predstaví, nevie v tejto chvíli s istotou povedať nikto. Ako však hovorí on sám, prvoradé je, aby sa situácia okolo koronavírus upokojila tak, aby sa život na celom svete vrátil do normálu. Aj ten jeho, pretože v týchto dňoch v súčasnosti náš najlepší kajakár na divokej vode absolvuje povinnú dvojtýždňovú karanténu po návrate z austrálskeho Penrithu.

Kedy ste sa vrátili na Slovensko?

„V piatok. Pôvodný plán bol ísť domov až tento utorok, ale po zvážení situácie sme radšej utekali z Austrálie už o pár dní skôr, aby sme neostali odrezaní od domova ako naši talianski kamaráti.“

Aká bola cesta?

„Prešla celkom fajn. Samozrejme pri tak dlhej ceste sa vždy človek teší na moment, keď si už doma ľahne do postele a oddýchne si. O to viac, keď má za sebou bezmála mesačné sústredenie.“

Ako to vyzeralo v lietadle? Sedeli ste tam napríklad s rúškami na ústach?

„V lietadle sme výnimočnú situáciu pravdupovediac neriešili, ale na letiskách sme stále mali rúška na ústach, každú chvíľu si umývali ruky alkoholovými dezinfekčnými prostriedkami a vyhýbali sa ľuďom, ako to len šlo.“

Cítili ste počas návratu domov, že sa niečo deje v súvislosti s koronavírusom?

„Určite áno. Už v Austrálii sme sledovali správy a dianie nielen na Slovensku, ale aj vo svete, a vedeli sme, ako to pôjde. Pozorovali sme, že čím bližšie k Európe sme boli, tým viac ľudí sa chránilo rúškami. Paniku sme však cítili a videli už aj v Austrálii, kde ľudia vykupovali trvanlivé potraviny alebo hygienické potreby. Na internete dokonca kolovalo video, ako sa dve ženy pobili o posledný kus toaletného papiera.“

Kedy ste boli na Schwechate a ako ste sa odtiaľ dostali domov do Liptovského Mikuláša?

„Po tom, ako sme si zistili situáciu v Rakúsku, sme sa rozhodli, že radšej pocestujeme cez Budapešť. Cestoval som s mojím trénerom Stanom Gejdošom a fyzioterapeutom Paľom Beličkom, s ktorými sme v hlavnom meste Maďarska nasadli do auta. To nás tam celý mesiac čakalo na parkovisku a odviezli sa až domov.“

Ako to vyzeralo na hraničnom prechode?

„Na hraniciach s Maďarskom nebol žiadny problém. Zastavili nás vojaci a pripomenuli nám podmienky príchodu zo zahraničia, o ktorých sme už všetko vedeli, takže to nebolo na nejakú dlhú konverzáciu. Pustili nás ďalej a už sme sa mohli tešiť, že sme konečne na Slovensku.“

Po návrate na Liptov teraz na vás čaká povinná dvojtýždňová karanténa. V prvom rade najdôležitejšia otázka: ako sa cítite?

„Fajn. Samozrejme, že časový posun dá človeku trochu zabrať, ale mimo toho zatiaľ necítim žiadne ťažkosti. Môj jediný problém v týchto dňoch je, ako idem prežiť dva týždne zavretý vo vnútri svojho bytu, keďže som človek, ktorý väčšinu času trávi vonku.“

Ako bude vyzerať vašich najbližších štrnásť dní?

„Prvých pár dní bude naozaj oddychových, aby som dostatočne zregeneroval po zaberačke v Austrálii. Tréner nám dal v Penrithe poriadne do tela a ja som sa na tento oddych už veľmi tešil. Hneď po tom, ako sa začnem cítiť lepšie, pomaly nabehnem na tréning vo veľmi obmedzenom režime, keďže nemôžem opustiť svoje bydlisko. Našťastie som si od ocina požičal stacionárny bicykel, na ktorom dúfam spravím väčšinu tréningov. Popri tom budem v rámci možností pracovať aj na sile. Výhoda je, že je so mnou v karanténe aj moja priateľka, takže ju určite využijem ako závažie pri niektorých posilňovacích cvičeniach.“

Obetovala sa, aby ste neboli doma sám?

„Áno, zostala so mnou. Naozaj som jej veľmi vďačný za to, že neváhala ani chvíľu a ostala pri mne, aby nám obom bolo veselšie.“

O vás je známe, že ste veľmi dobrý kuchár. Budete si variť sám, alebo vám navarí priateľka?

„Či som dobrý kuchár, to neviem posúdiť, ale varím veľmi rád a preto mi to priateľka vždy, keď sa dá, aj umožní. Dokonca po mne potom poumýva celú kuchyňu s úsmevom na tvári. Je to super žena. Popri tom je však aj skvelá kuchárka a keď nemám chuť alebo energiu na to, aby som sa postavil za sporák, môžem sa spoľahnúť na to, že mi navarí niečo veľmi chutné.“

Ako sa budete udržiavať aspoň v akej-takej kondícii?

„Pravdupovediac, veľa možností nemám. Budem si musieť vystačiť s už spomínaným stacionárnym bicyklom od ocina, hrazdou a vlastným telom. Je to škoda, pretože po tej práci, ktorú sme odviedli v Austrálii, by bolo skvelé za chvíľu si sadnúť na vodu a nadeliť si aj nejaký ťažký tréning. Situácia je však taká, aká je a my ju určite budeme rešpektovať.“

jakub_grigar_icf_wc2_canoeslalom_21-06_3174

Viete si predstaviť, čo bude na Slovensku s koronavírusom o najbližšie dva týždne?

„Verím, že ľudia na Slovensku si čoskoro uvedomia, ako naozaj vážna je táto situácia, aby sa to mohlo uberať dobrým smerom. Robiť si z mimoriadneho stavu v republike predĺžené jarné prázdniny, naozaj neberiem ako zodpovedný krok a verím, že si to ľudia uvedomia skôr, ako niekto príde o život. Určite budem celé dianie sledovať a dúfať, že sa to zlepší.“

Vráťme sa ešte do Austrálie. Kedy ste tam odleteli?

„Zo Slovenska sme odchádzali 17. februára a mali sme tam byť presne mesiac.“

Pobyt v Penrithe ste v porovnaní s pôvodným plánom skrátili. Prečo?

„Áno, museli sme pôvodný plán okresať o štyri dni, pretože sme naozaj nechceli ostať odrezaní od domova niekde na letisku. Rozhodli sme sa preto ísť na Slovensko čo najskôr, ako u nás vyhlásili mimoriadne opatrenia.“

Čo všetko ste stihli natrénovať na olympijskom kanáli z roku 2000?

„Sústredenie v Austrálii vždy slúži ako prvá skúsenosť s vodou v danom roku. Prvý týždeň sme si zvykali na ňu i na jazdenie, a postupne sme začali prikladať. Spravili sme skvelý tréning na kondíciu, silu aj techniku na vode. Naozaj je škoda, že v danom tempe nemôžeme plnohodnotne pokračovať. Hlavne nás mrzí, že ani nevieme, kam našu snahu smerujeme. Sami netušíme, ktoré preteky z tejto sezóny sa zrušia alebo preložia.“

Bolo cítiť aj v Austrálii, že sa deje niečo vážne?

„Na ľuďoch to veľmi nebolo vidieť, ale samozrejme, o víruse sa rozpráva aj tam. Pravda je, že na to, koľko tam žije ľudí, nemali až tak veľa prípadov nákazy a preto to asi ľudia veľmi nevnímali.“

jakub_grigar_icf_wc2_canoeslalom_21-06_3155

Sledovali ste, ako sa situácia s koronavírusom vyvíja na Slovensku?

„Áno. Tým, že sme bývali v jednom dome šiesti, sme si každé ráno povymieňali informácie z domova aj zo zahraničia, a pravda je, že niekedy mi to už liezlo hore krkom. Veľmi sa teším na to, keď toto nepríjemné obdobie pominie, aby sme zase mohli bezpečne a bez strachu chodiť po uliciach, mestách a štátoch.“

Mali ste aj obavy, či a ako sa dostanete z Austrálie domov?

„Určite. Týždeň pred odchodom za nami prišli slalomárski bratia Ivaldiovci z Talianska s tým, že im uzavreli krajinu a preto musia zostať v Austrálii minimálne o tri týždne dlhšie. Určite sme nechceli skončiť takto. Našťastie naša cesta domov prešla úplne bez problémov.“

Bolo ťažké zohnať letenky?

„Musím povedať že letenky vyriešil promptne tréner. Výhoda športovca je, že jediné, na čo sa má sústrediť, je podávať čo najlepšie výkony na tréningoch alebo v pretekoch. V takýchto prípadoch to vyzerá asi tak, že prišiel za mnou tréner s vetou: ,Vybavené, v piatok ideme domov'.“

Určite ste sa bavili aj medzi sebou, aký vývoj predpokladáte ďalej?

„Myslím si, že naozaj nie sme v pozícii a ani nemáme vedomosti na to, aby sme vedeli predpovedať, akým smerom sa veci vyvinú. Kebyže sa nás spýtate na to, ako sa poriadne naučiť preskakovať vlny na lodi, radi vám poradíme, ale čo sa takýchto vecí týka, tak to asi necháme na odborníkov.“

Budú podľa vás v polovici mája majstrovstvá Európy v Londýne?

„Vôbec neviem. Pravdepodobne je to veľmi krátky čas na to, aby sa celá Európa dala do poriadku, ale verím, že všetko úsilie, ktoré sme dali do tréningu, nevyjde nazmar a že nakoniec budeme mať priestor, aby sme sa na pretekoch predstavili.“

Vy máte už istotu účasti na OH v Tokiu. Akú dávate šancu, že sa olympiáda bude konať?

„Predstaviť sa v Tokiu bol môj veľký sen a cieľ, takže dúfam, že sa olympiáda uskutoční. Ťažko povedať, či ju zrušia, presunú alebo nechajú tak. My to môžeme len sledovať z diaľky a veriť, že sa to skončí dobre.“

jakub_grigar_icf_wc2_canoeslalom_21-06_3179

V pláne ste mali viackrát tam vycestovať na sústredenie. Kedy malo byť prvé a je vôbec aspoň aký-taký predpoklad, že sa do Japonska v tomto roku ešte niekedy dostanete?

„Prvé sústredenie bolo naplánované na začiatok apríla, ale myslím si, že to nám nevyjde. Určite by sme boli radi, keby sme mali čo najviac príležitostí najazdiť tamojšiu vodu, ale v takejto situácii to bude veľký problém.“

Kedy ste naposledy sedeli v kajaku na divokej vode a kedy si doň podľa vás sadnete najbližšie?

„Na vode som sedel ešte minulý štvrtok a verím, že hneď, ako sa mi skončí štrnásťdňová karanténa, budem už môcť jazdiť na našom mikulášskom kanáli. Mali by ho spustiť od 20. marca, ak to však neodložia pre momentálnu situáciu.“

Ste optimista? Veríte, že sa v tomto roku ešte nejaké preteky vo vodnom slalome uskutočnia?

„Naozaj neviem, čo si mám o tom myslieť. S určitosťou však viem povedať, že sa budem na všetky preteky pripravovať bez toho, aby som rozmýšľal nad tým, či budú alebo nebudú. V takom prípade ma totiž nič neprekvapí.“

JÁN JEŽÍK, denník Šport 16. 3. 2020
FOTO PAVOL UHRIN, ARCHÍV (jg)

 

Preteky

NP v slalome do RD na ME, Čunovo

10.04.2020 - 11.04.2020

36. MLS, 1. a 2. SLP slalom

02.05.2020 - 03.05.2020

Rozlúčkové slalomy

10.10.2020 - 10.10.2020

Prvomájový zjazd a šprint

01.05.2019 - 01.05.2019

Žilinské slalomy, 7.-8.SLP v slalome

18.05.2019 - 19.05.2019

Securiton cup žiakov, 1. kolo

24.05.2019 - 25.05.2019

2. SP slalom

21.06.2019 - 23.06.2019

23. Young Danubia Cup

29.06.2019 - 30.06.2019

ME U23 a MEJ v slalome

04.07.2019 - 07.07.2019

Securiton Cup žiakov, 2. kolo

12.07.2019 - 13.07.2019

Slovak Open 2019

09.08.2019 - 11.08.2019

M BA žiakov

13.09.2019 - 14.09.2019

Dunajský zjazd a maratón

27.09.2019 - 29.09.2019

Žilinské zjazdy

21.03.2020 - 21.03.2020