Najúspešnejší slovenský tréner, ktorého zásluhou vylovili deblkanoistické dvojičky Peter a Pavol Hochschornerovci tri zlaté a jednu bronzovú medailu z olympijských vôd oslavuje 10. júna krásne životné jubileum – 70 rokov.

Olympijské úspechy doplnili o päť titulov svetových a šesť titulov európskych šampiónov a desať celkových víťazstiev v seriáli Svetového pohára.

Peter Hochschorner starší má okrem úspechov svojich synov zásluhu aj na bronzovej olympijskej medaile kanoistu Juraja Minčíka, ktorý sa pred sydneyskou olympiádou ocitol v jednej partii s Hochšíkmi.

Počas jeho trénerskej kariéry sa usalašil v dielni u Vajdovcov - svetoznámych výrobcov lodí v bratislavských Vajnoroch, kde chodil takmer ako pracant na plný úväzok. Vyrábal svojim synom kanoe a pádla na mieru.  

Zrejme by bolo zbytočné kreovať ďalšie profily a snahy o publicistické skvosty. Štatistiky a analýzy z duše neznáša. Každá veta by bola márna, keď najlepšie vystihol Petra Hochschornera v knihe Zátoka šampiónov jeho blízky kamarát Anton Zerer. Osviežme si pamäť krátkymi úryvkami z vodáckej biblie.

--- O VODÁCKYCH ZAČIATKOCH

Peter Hochschorner starší privoňal ku kanoistike na pravom brehu Dunaja na Aušpici. Pádlo po prvý raz namočil ako člen policajného klubu neďaleko rodného petržalského domu.

,,Je zaujímavé, že ani mňa, ani mojich chalanov vodáctvo sprvu nebavilo,“ vraví Peter. ,,Viac som inklinoval k futbalu, synov zase lákali zimné športy. Keby ma Tibor Sýkora nebol zlanáril, nikdy by som nechytil pádlo do ruky.“  Inak majster sveta z roku 1961 v singlovej hliadke, kde pádloval na vlastnoručne vyrobenej lodi.

--- AKO FUTBALISTA ZAKOTVIL NA AUŠPICI MEDZI VODÁKMI

Tibor Sýkora ho musel presviedčať, aby si poriadne rozmyslel čo chce dokázať buď kopať niekde tretiu ligu, alebo vyniknúť v kanoistike. Peter sa rozhodol pre divokú vodu, hoci o nej nemal ani dunstu. A futbalovému trénerovi sa bál férovo povedať, že už nepríde.

,,Ušiel som bez ospravedlnenia.“

Peter dedil po Sýkorovi lode, ktoré sám majster sveta vymýšľal a staval (inak sa vypracoval na významného automobilového dizajnéra). Prúd rieky na Aušpici odbočil a plnil Pečenské rameno, ktoré dnes už neexistuje. Na rozhraní prúdov sa Peter naučil základy vodného slalomu.

,,Zmeny v rýchlosti vody ponúkli výhodné podmienky nielen sa v lodi vyyblázniť, ale aj sa naučiť základné techniky,“ objasňuje.

,,Pekná voda najmä na závesy. Naučil som sa dobre australana a najmä záves dozadu, s ktorým by mali čo robiť aj súčasní najlepší vodáci.

--- DO SLÁVIE ZA LEPŠÍMI PODMIENKAMI

Na Aušpici sa Peter Hochschorner dlho neohrial, pobral sa za lepšími podmienkami.

,,Zrazu som zistil, že sa nachádzam medzi vodákmi, ktorí sa prišli iba sem-tam vyprdieť na vodu, kým ja som bol na nej celý deň a chcel som niečo dosiahnuť. Bol som do vody zbláznený. Vedel som už síce jazdiť, no medzi bránkami mi to ešte poriadne nešlo. Tibor Smatušík a Vojto Potočný ma zlákali do Slávie UK, kde vznikal mladý ambiciózny kolektív. Začalo to naberať istú úroveň, a tak som neváhal a prestúpil do Karloveskej zátoky. Sýkora mi dal isté slalomárske základy a potom ma začal trénovať Kolo Prónay.“

 O niekoľko rokov neskôr sa meno Peter Hochschorner objavilo aj v širšej nominácii československej reprezentácie. V zjazde získal talentovaný mladík majstrovskú triedu, ktorou sa mohli pochváliť iba traja – štyria vodáci v každej kategórii, a vo vodnom slalome patril do najlepšej päťky.

--- MLADOSŤ - POHCHABOSŤ

Vodný slalom sa práve vtedy chystal na olympijskú premiéru. Známy augsburský areál (hoci do úst sa tisne vo vodáckom žargóne – kanál, ale nepašujme stoku do takého čistotného športu, kde vás každá voda poriadne preperie aj bez vizíru...) bol aj v merku mladého petržalského mladíka Petra Hochschornera.

Medzi vojakmi­-slalomármi Dukly najprv bechynskej a potom brandýskej premrhal nesporný talent. Mladosť – pochabosť. Jeho pádlo vždy krásne prehovorilo a mohol to, mládenec, ďaleko dotiahnuť. Nikdy sa nestal otrokom výsledkov. V kolektíve obľúbený, povedané kádrovníckym žargónom normalizácie sedemdesiatych rokov. Uznávali ho aj také exkluzívne vodácke hviezdy zo singlistického sveta ako Petr Sodomka, Karel Třešňák či Jardo Radil.

Potkol sa však chlapec.
Mám to spomenúť?
„Napíš, ako bolo,“ nezaváhal ani na okamih. „Nemám s tým nijaký problém. Jednak to bolo už dávno a zavial to čas, boli sme iní a odvtedy sme už vyspeli, jednak život nebýva čierno­biely.“

Kto z nás smrteľníkov nemá z mladosti niečo za ušami?

Je to príbeh jednoduchého chlapca v búrlivom vývojovom období, ktorý vyhľadával dobrodružstvo a rád búral konvencie, čo sa mu roky úspešne darí a čím občas okolie aj šokuje.

„Dodnes ma mrzí len jedno: sklamal som vtedy Luďka Beneša. Veril mi. Ako tréner reprezentácie prejavil o mňa záujem a dal mi obrovskú šancu. Patril som k jeho olympijským kandidátom, líblingom. Ale možno niečo zlé je na niečo dobré. Je to všetko osud. Život sa mohol zvrtnúť aj inak. Keby som nič nevyviedol, možno by som ostal niekde v Čechách, priženil sa ako niektorí moji priatelia a skysol tam. Navyše bola to aj škola života: vtedy som zažil aj tienistú stránku života, stretol také kreatúry, o ktorých by sa dala napísať ďalšia kniha o čiernych barónoch.“

Tibor Smatušík, duša vysokoškolskej Slávie, mu načrtol predstavu študenta Fakulty telesnej výchovy a športu. Tibor Sýkora, kapacita v medzinárodnom vodnom slalome, ho zasa posielal na vojenčinu do Dukly. Odkrútiš̌ si v skvelých podmienkach dva roky, nájdeš̌ tam pred olympiádou dobrú partiu okolo Petra Sodomku a Karla Třešňáka a ak budeš̌ chcieť̌, podpíšeš̌ na ďalšie roky a budeš̌ mať skvelý́ život.

Hochši narukoval do posádky v českej Bechyni a jednostaj počúval: trénuj, trénuj, mládenec, olympiáda sa blíži. Vo vodnom zjazde sa vypracoval na československú́ dvojku za Gutha a v slalome osciloval okolo piateho miesta.

Keby bol šiel cestou poslušného a nevinného chlapca, zrejme by to bol dotiahol ďaleko. Vybral si však smer slobodného dobrodruha. Vždy býval sám sebou. Chalan do partie a za každú́ lotrovinu.

Na jednom sústredení́ – aj z nedostatku inej činnosti či z elektronickej vášne – sa priplietol do partie, ktorej sa zapáčila elektronická súprava skupiny Hippers. Tá vyhrávala v hoteli, kde boli vodáci ubytovaní.

Bol to čas diskoték. Beatles, Rolling Stones, Bee Gees. Do klubovne šlepu bratislavskej lodenice, kde sa dno počas didžiny cítilo ako na búrlivom slalome, lebo vodáci celej Karloveskej zátoky si radi zatrsali, by sa zišla dobrá aparatúra a kvalitnejšie zosilňovače. Partiu zlákala moderná technika. Kriminalisti hravo vypátrali, že na sústredení́ sa medzi vodákmi pohybovali aj dvaja, ktorí́ rozumeli elektronike. Jeden z nich bol Peter, bývalý́ učeň bratislavskej Tesly...

Ľudia z bezpečnosti pritvrdili, ukázali mu lode a pripomenuli mu, ak chce ešte niekedy vidieť̌ kanoe, nech všetko vyklopí. Celé to vzal na seba. Na Pankráci vojenský súd kvalifikoval jeho čin ako krádež majetku v socialistickom vlastníctve, ale napokon sa zháčil, lebo išlo o súkromný́ majetok v hodnote asi desaťtisíc korún. A tak Peter vyfasoval iba podmienku, ktorú́ mu čoskoro zmazala amnestia. Z Dukly ho však okamžite prevelili do pomocného technického práporu. Koniec so športom na vojenčine. Olympiáda v keli. Rok nevidel obľúbené kanoe.

Keď̌ sa vrátil domov, znovu si vyjazdil prvú́ výkonnostnú́ triedu, povyhrával kadejaké́ slovenské́ preteky, získal domáce tituly, ale už to nebolo nikdy také́ ako predtým.

„Len čo som prišiel na preteky do Čiech, nastal akýsi psychický blok. Pádlo ma prestalo poslúchať̌.“

----  Z PRETEKÁRA TRÉNEROM

Z pretekára sa stal tréner v Slávii UK, ale s nijakými výraznejšími úspechmi. Na istý čas si z vodného slalomu aj oddýchol. Trávil jeden deň ako druhý v univerzitnej dielni. Laminoval, brúsil, lepil. Kamarátov potešil drobnými opravami televízorov a automobilov. Objavila sa windsurfingová vášeň. Chytilo nás surfovanie. Život stále v pohybe. Napínanie plachiet neraz v krutých šuštiakových podmienkach a uväznení v prvých neforemných neoprénoch.

Peter si rozumel s vodou. Elegán nielen v singlovke. Michelangelovský vypracovaný vršok tela. Nijaká korba, šľachovitý typ. Pádlo mu sadlo do ruky ako Železnému oštep. Krotil vody ako surfista.

--- GABA

Hochši po Gabe pokukoval už dlhšie. Platonicky, ako sám vraví. Dokopy sa dali na Silvestra roku 1973. Strávili sme ho s vodáckou partiou v hoteli Dunajec za Červeným Kláštorom. Vedľa na provizórnom svahu sme skákali na zjazdovkách a na lúke oproti Trom korunám sme na skromnom kolečku udržiavali kondíciu na bežkách. Krásny zimný́ čas na Zamagurí́. Sviatky na prelome rokov sme zväčša trávili vodáckou partiou na Pieninách. Náš zasľúbený́ kraj.

--- EVA

Peter jej pripravil ešte dramatickejší pokus, kde nervy mladej mamičky boli nedranc. Gabine vlasy sa stavali do pozoru, keď̌ si manžel posadil malú́ Evičku na provu svojej singlovky (čosi podobné, ale bucľatejšie ako loď̌, čo preslávila Martikána). Malá krásavica na ňom trónila ako svadobná́ bábika. Najprv sa s ňou otec prešiel elegantným štýlom – lebo v pádlovaní́ bol široko­-ďaleko majster nad majstrov – po pokojnej zátoke a potom s ňou skúšal výjazdy na Dunaj. Eva držala a ani nepípla. Gaba v požehnanom stave vykrikovala Hochši, neblázni, a dvaja mladí v brušku – ak čosi vôbec tušili – sa zrejme potmehúdsky zabávali, ako to len oni navzájom vedia, že na tom svete bude poriadne veselo. A budúci otec akoby im na diaľku vysielal signál, chalani, nebude to až taká sranda, čaká́ vás tvrdá vodácka škola.

--- PEŤO A PALO

,,Dobre, že začal trénovať Paľa a Peťa,“ vydýchla si raz z plných pľúc Gaba Hochschornerová. ,,Tak ako im on pomohol vo vývoji, tak aj deti pomohli jemu, lebo občas to preháňal s posedeniami v lodenici. Aspoň prišiel na iné myšlienky a zamestnávalo ho niečo poriadne.“

Hokši mal bunky na trénera. O slalome vedel veľmi veľa. Bol fachman s bystrím postrehom a v tomto športe je dobrá rada nad zlato. A zrazu dostal do rúk, čo mohlo byť pri dobrom obrúsení drahokam. Netlačil na pílu, čo niekedy zvádza v prípadoch, keď rodičia cepujú svoje ratolesti. Intuícia ho viedla a nesklamala. Nie je typ trénera, ktorí ako českí žandári puntičkárski píšu tréningové plány, plnia kolónky medzičasov, cvakajú stopky, vyžívajú sa v kadejakých medzičasoch, plnia rubriky štatistík, porovnávajú až sa im z kečky parí, aby vyplodili dajakú pochybnú štatistickú súvislosť. Nijaké stopky, nijaké pero, nijaký notes a kamera – len keď to musí byť. ,,Naša prednosť je v jednoduchosti,“ vraví.

--- ZLATO PODĽA HOCHSCHORNERA

Prvý olympijský triumf v Sydney som v olympijskej pamätnici nazval Zlato podľa Hochschornera. Pripúšťam, titulok mohol vyznieť ako inotaj. Viacerí sotva chápali, čo znamená ,,podľa Hochschornera“. Tí, čo ho poznajú, vedia, že je to cesta neobvyklá, naturalistická, cesta zdravého, sedliackeho a vodáckeho rozumu. Odvtedy, čo sa motám okolo vody, som hádam nenašiel takého svojrázneho znalca slalomu, čo divočine rozumie nie z kníh, ale vnímavo ju objavoval vlastným pádlom a vedel, aké sily v sebe skrýva, ako sa správa, ako neraz blafuje a ako na ňu.

Peter bol singlkanoista. Každý jeho záber, keď vrezal pádlový list do vody, sedel a mal zmysel. Nijaké bezradné hrabkamie, urýchlené zábery. Bola to rovnocenná hra s vodou. Kto z koho. Nevypenil, ale počkal si ako zareaguje. Podľa Petra sa mohlo pádlovať.       

--- TAJOMSTVO ÚSPECHU

Mnohí pátrajú po tajomstve vzácnych úspechov z vodáckej dielne Hochschornerovcov. Keď dvojčatá naposledy trénovali pred pekinskou olympiádou v olympijskom areáli Šun­ji, pozvali ich hostitelia do hotela International na kokteil. Žiadostiví a večne zvedaví miestni tréneri obklopili hlavu rodiny a otázkami ju poriadne prevetrali. Otec zlatých dvojčiat zaujal hostiteľov nezvyčajnou otvorenosťou.

„Nič neskrývam a ani nezatajujem pred nikým. Povedal som im o Paľovi a Peťovi všetko, čo viem a na čo som si spomenul. Ako trénujeme, aké máme podmienky, kto nás financuje. Zaujímali sa, aké sú to typy, prečo vynikajú, ako sme dosiahli takú nevídanú harmóniu v lodi. Napokon mi veľmi ďakovali, že sa dozvedeli, čo chceli a o čo mali záujem. Len im nešlo do hlavy, že som ich zasvätil do všetkého. Mne to nerobí problémy, odvetil som im, môžete mať milión informácií, ale umením je vedieť si z nich správne vybrať. A to je v športe to najťažšie. Zorientovať sa, všetko namiešať s citom a vyvážene. Ani ja nepoznám presný recept. Vedie ma skôr intuícia a skúsenosti. Vedel som, že k svojim synom nemôžem pristupovať ako k dvojici. Sú to síce dvojčatá, ale každý je iný, každý si vyžaduje odlišný prístup. Ak dáte do lode dvoch kanoistov, musíte mať to šťastie, aby si navzájom sadli.“

---

 Marcel Vajda, bývalý Petrov zverenec a staviteľ lodí, ho pozná desaťročia.

„Hochši je osobnosť zátoky. Cez neho vždy išlo všetko. Kto mal nejaký problém, často ho vyhľadal ako prvého. Ak mu Peter priamo nepomohol, aspoň mu poradil. Všetci ho berú. Nikdy nebol na peniaze a je nezištný. A to, čo dokázal so synmi, je malý trénerský zázrak.“ ‚

Nedeľná chvíľka kvalitnej športovej publicistiky, ktorá sa už v týchto dňoch veľmi nenosí.

Pre milovníkov štatistík a faktov doplňme pár súčasných informácií. Peter Hochschorner st. si v apríli prevzal čestný štátny titul Zaslúžilý tréner a v súčasnosti pôsobí ako poslanec - v zastupiteľstvách Bratislavského samosprávneho kraja, mesta Bratislava a mestskej časti Petržalka.

Celá vodácka obec ti, Peter, zo srdca gratuluje a želá iba to najlepšie ku krásnemu životnému jubileu.