DENNÍK ŠPORT: Vedúci kajakár Svetového pohára Jakub Grigar sa po sobote zaradil medzi topfavoritov na medailu na tokijskej olympiáde

Na linke BRATISLAVA - MARKKLEEBERG

Mal devätnásť a už patril na svete medzi najlepších kajakárov. Pravidelne to dokazoval ziskom medailí nielen na vrcholných mládežníckych podujatiach, ale popredné umiestnenia dosahoval už aj na seniorských súťažiach, čo nebolo v nabitej kajakárskej konkurencii jednoduché. Keď 11. júna 2016 skončil na pretekoch Svetového pohára v španielskom La Seu d'Urgell druhý, zdalo sa, že aj v kategórii K1 mužov má Slovensko konečne slalomára, ktorý bude pravidelne útočiť na medailu. Žiaľ, Jakub Grigar sa po skvelom vstupe medzi seniorov dostal do výkonnostnej krízy a trvalo presne 1835 dní, kým sa znovu prebojoval v tejto prestížnej súťaži na stupne víťazov. A to impozantným spôsobom, keď v sobotu bol v Markkleebergu najlepší v semifinále i finále, čím sa zaradil medzi topfavoritov na medailu na tokijskej olympiáde.

Jakub, čo vám prvé napadlo, keď ste víťazne prešli cieľom finálovej jazdy?

„Musím sa priznať, že mi chvíľu trvalo, kým som zistil, ako som skončil. V rýchlosti som najprv nevedel, ktorý čas je môj, ale keď som zbadal, že som prvý, tak ma ovládla obrovská radosť.“

Vedeli ste pred štartom, ako išli vo finále vaši súperi?

„Nie. Nevnímal som to a dokonca som nič nezachytil ani z úst domáceho hlásateľa, ktorý informoval o časoch a priebežnom poradí. Ja som sa snažil sústrediť len na svoj výkon, aby som aj vo finále išiel čo najlepšie.“

Neboli ste v psychicky ľahkej situácii, pretože v semifinále ste sa ako jediný dostal pod deväťdesiat sekúnd, takže už len zopakovať tento výkon bolo veľmi náročné. Ako vnímate vašu finálovú jazdu s odstupom času?

„Bola viac-menej obyčajná v semifinále aj vo finále, pretože som sa už do rána cítil asi z nervozity fyzicky slabší. Preto som chcel na vode zvoliť čo najjednoduchší prejazd, trafiť správne ,lajny', aby ma zviezla tam, kam chcem. Zdá sa, že to nakoniec fungovalo, takže som spokojný.“

Keď ste si s vaším trénerom Stanislavom Gejdošom študovali video semifinálovej jazdy, našli ste v nej pred finále ešte nejaké rezervy?

„V každej sú rezervy. Napríklad v semifinále mi ideálne nevyšiel prejazd medzi 12. a 13. bránkou, kde som nechal asi sekundu. Snažil som sa vo finále sústrediť na tento úsek, čo mi aj vyšlo, ale určite by sa zase našli chybičky inde. Vždy je čo zlepšovať a aj preto je vodný slalom taký nádherný šport. Nikdy nemôžete byť s výkonom stopercentne spokojný.“

Bez štyroch dní na deň presne ste zopakovali historický úspech Andreja Máleka, ktorý 23. júna 2019 zvíťazil v K1 mužov na pretekoch Svetového pohára v bratislavskom Čunove, čo dokázal ako prvý Slovák v histórii v tejto kategórii.

„Je super, keď vidieť, že kajak mužov výkonnostne niekam posúvame. Vždy to bolo veľmi náročné, teraz je to len druhý triumf v priebehu dvoch rokov. Je veľmi dobré, že u nás na Slovensku máme medzi sebou takú konkurenciu, zásluhou čoho posúvame aj našu kategóriu na vyšší level a stíhame tak s najlepším kajakárskymi krajinami.“

Čo vám napadne, keď vám povieme číslo 1835?

„Musím sa priznať, že nič.“

Presne toľko dní uplynulo od vášho do soboty jediného umiestnenia v prvej trojke v pretekoch Svetového pohára, keď ste skončili v La Seu d'Urgell druhý. Vtedy ste si určite nepomysleli, že na podobný výsledok si budete musieť tak dlho počkať...

„Fú, tak to je už naozaj veľmi dlhý čas, počas ktorého som si prešiel viacerými výkonnostnými fázami. Žiaľ, mal som aj nemalú krízu, zmenil som trénera a zdá sa, že sme sa vydali na cestu, ktorá vedie správnym smerom. Najmä posledných osem – desať mesiacov vidieť, že naše spoločne nastavenie dáva zmysel. Už na majstrovstvách Európy v Ivrei som to cítil, ale tam ma ešte o dobrý výsledok pripravila ,päťdesiatka'. Pred týždňom na ,sveťáku' v Prahe som bol šiesty a teraz bolo z toho víťazstvo. Najdôležitejšie je, že na vode znovu cítim pohodu podobnú, ako pred tými piatimi rokmi.“  

Váš triumf prišiel v posledných pretekoch pred olympijskými hrami, čím ste sa razom zaradili medzi topfavoritov na tokijskú medailu. Aký je to pocit?

„Je pravda, že nemohol prísť vhodnejšie, určite mi pomôže na psychike. Je pekné vedieť, keď všetka drina a obetovanie na náročných tréningoch niekam vedú. Teší ma, že som v Markkleebergu mohol stáť so zlatou medailou na krku, ale nič to nemení na fakte, že naďalej musíme tvrdo pracovať.“

Do Tokia odlietate už šiesteho júla. Čo na vás čaká dovtedy?

„Tréning doma v Liptovskom Mikuláši, nepôjdeme už nikam.“

Na olympiáde budete štartovať v pozícii vedúceho pretekára Svetového pohára kajakárov. Ako sa s tým vyrovnáte?

„Ja si takéto veci nepripúšťam. Áno, je to príjemný pocit, ale len ten mi k ďalšiemu dobrému výsledku nepomôže. Musíme naďalej pokračovať v tom, čo robíme v posledných mesiacoch. Poctivo trénovať a snažiť sa to čo najlepšie pretaviť aj do pretekov. Ak to zvládneme ako teraz v Nemecku, tak budeme všetci spokojní.“

SLOVÁCI V PRVEJ TROJKE SP

• PETER CIBÁK    3 (0 – 1 - 2)
• JAKUB GRIGAR   2 (1 – 1 – 0)
• ANDREJ MÁLEK   1 (1 – 0 – 0)
• MARTIN HALČIN  1 (0 – 1 – 0)
• JÁN ŠAJBIDOR   1 (0 – 0 – 1)

JÁN JEŽÍK, denník Šport, FOTO PAVOL UHRIN