NA SLOVÍČKO so športovým riaditeľom Slovenskej kanoistiky sekcie divokých vôd ROBERTOM OROKOCKÝM po dôležitom míľniku vodného slalomu, o ďalšom smerovaní kanoistiky na divokej vode pre olympijský cyklus Los Angeles 2028 a o novej olympijskej disciplíne kajak kros.

Máme za sebou vrchol sezóny – olympijské hry v Paríži a čakajú nás ešte dve kolá svetového pohára. Ako priebežne hodnotíš sezónu 2024?

 „Ako jediný slovenský šport sme na olympijských hrách vyštartovali vo všetkých ponúknutých kategóriách a ako jediný šport sme priniesli medailu. Misia je splnená! Zo všetkých športov na Slovensku môžeme byť najviac spokojní. Mohlo byť viac medailí, ale aj menej. Nič už z toho nezmeníme, treba sa pozerať do budúcna. Keď sa na celý OH cyklus pozerám nielen cez optiku olympiády, ale celkovej výkonnosti našich športovcov, tak nám je jasné, že musíme urobiť zásadné zmeny, aby sme v ďalšom olympijskom cykle vychovali viac potencionálnych medailistov.“

Po neúspešnej olympiáde pre Slovensko sa v súčasnosti všeobecne rozoberá téma slabín slovenského športu, čo si o tom myslíš? Ktoré z problémov sa týkajú kanoistiky na divokej vode?

„Myslíte si, že sa na Slovensku rodia horšie talenty ako inde vo svete? Ja si to nemyslím. Základný kameň úrazu je, že na školách je taký ústup telocviku, že vo veku 12 rokov musíme deti učiť základnej koordinácii a na svojich konkurentov zo zahraničia strácajú v lokomócii pohybu 2 až 3 roky. Deti nám prichádzajú do športových oddielov koordinačne veľmi zle pripravené. Potom suplujeme ich prirodzený pohybový vývoj, kým ich súperi sa už môžu venovať technike a citu pre vodu. Následne ich kanoistické začiatky vo veku 12 až 16 rokov sú vedené nie ideálnym smerom. V metodike tréningov sa preskakujú lekcie a strata na súperov sa ešte zvyšuje. Dobieha sa to extrémnym tréningom konkrétnej špecifickej činnosti - u nás na divokej vode. Z takto jednostranného a enormného zaťaženia sú deti už v rannom veku zranené a niektoré dokonca musia podstupovať operácie. Keď k tomu pripočítam mentálnu opotrebovanosť, tak ich maximálny výkonnostný strop sa rýchlo znižuje. Zlom nastáva okolo 23 veku života. Študenti končia školy a pokiaľ niesú v stredisku alebo v Toptíme je pre nich finančne náročné utiahnuť prípravu a mnohí z nich z ekonomických dôvodov končia.

Suma sumárum školský šport a učebné osnovy nevieme ovplyvniť. Vieme ale ovplyvňovať prípravu mládežníkov. Pokúšali sme sa robiť osvetu aby sa lekcie vývoja nepreskakovali a mládežníci poctivo pracovali na základných pilieroch ich budúcej výkonnosti. Začali sme s aktívnym školením trénerov, ale aj pretekárov. Je to však beh na dlhé trate a pociťujeme aj určitý odpor zo strany trénerov.

Nesúvisí to s tým, že mládežnícki tréneri málo zarábajú a chýba im motivácia?

Školenia si organizujeme sami a trénerom dokonca prispievame aj na zvyšovanie trénerskej triedy. V každom biznise je prirodzené a nutné zlepšovanie kvalifikácie. Určitú investíciu do svojho vzdelania si každý musí spraviť aj individuálne, inak vás nezamestnajú alebo stratíte prácu. Ale prízvukujem, naša investícia do školení, metodických výjazdov a sústredení sa oproti minulému vedeniu minimálne strojnásobila. Tu mi skôr trochu chýba kooperácia z opačnej strany. Ale nechcem krivdiť všetkým, česť výnimkám.

Vráťme sa k olympiáde a novovzniknutej disciplíne kajak kros. Odzneli hlasy, že na Slovensku nemáme na túto novú olympijskú disciplínu podmienky. Ako to je?

 Od momentu, keď bol kajak kros zaradený do olympijského programu vodného slalomu sme na Slovensku počúvali iba vlnu odporu „aký to je nezmysel“, „čo to zase Medzinárodná kanoistická federácia ICF vymýšľa“, atď. Bohužiaľ, tieto slová zneli v tom čase od našich najúspešnejších trénerov a ich pretekárov. Vysielali tak negatívny signál pre mládež, resp. pre každého kto sa chcel tejto disciplíne venovať naplno. Ešte aj projekt na úrovni Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR Top tím reagoval na zavedenie kajak krosu na olympijských hrách ťažkopádne. Kros do projektu zaradil neskoro a v začiatkoch dokonca eliminovali mládežníkov.

 Aby ste bol úspešný krosár musíte vedieť skočiť z rampy, orientovať sa v súbojoch, mať technicky zvládnutý prejazd protiprúdnych brán, odjazdených množstvo hodín v skupinách, no a samozrejme byť fyzicky dobré pripravený. V prvom rade musia tréneri kros zapracovať do tréningového procesu, vedieť sa dohodnúť s ostatnými na sparing partnering a najazdiť množstvo hodín v kontaktoch. Tam zaostávajú, pretože materiál a bránky v oboch našich areáloch máme. Rampu síce nemáme v Čunove, no máme ju v Liptovskom Mikuláši. Na druhú stranu treba povedať, že rampa nie je štandardizovaná a skok z každej rampy je jedinečný a treba si každú rampu osvojiť. Čo bráni trénerom postaviť si trať a trénovať prejazdy prodtiprúdnych brán v krose? Ak náš olympionik v médiách povie, že sa tréningu krosu na olympijské hry ani nevenoval, v ušiach verejnosti to musí znieť trochu nezodpovedne. Myslím, že môžeme s čistým svedomím poznamenať, že ani tá najlepšia štartovacia rampa by slovenskému krosu nepomohla. Slovenskému krosu pomôže iba systematický tréning a vôľa pretekárov patriť aj v tejto disciplíne medzi najlepších. Opäť to ale nechcem paušalizovať lebo viem, že niektorí sa krosu poctivo venovali.

Nemala by to potom byť úloha zväzu, dať dokopy tréningové skupiny a podnietiť športovcov trénovať kajak kros?

Môže to tak znieť ako úloha zväzu ale pri silnom individualizme športovcov na Slovensku a mojich skúsenostiach z minulosti, aké náročné bolo skoordinovať športovcov na tréning hliadok to je aktuálne veľmi náročná úloha.

Zvýšiť motiváciu jazdiť kross môžeme aj iným spôsobom, ako to urobili niektoré iné federácie a to napríklad spojením nominácie do slalomu s krossom. Kvalifikačný kľúč ICF na olympiádu definuje kros ako dablérsku disciplínu a tak by sme ju asi mali vnímať aj my.

Ako ďalej? Aká je stratégia do budúcna?

Deň po skončení kanoistických súťaži na divokej vode na olympijských hrách - od 6.augusta sme vytvorili nový OH tím 2028. Mali sme na to už pripravené nominačné kritéria, aby sme na posledné dva svetové poháre mohli poslať našich mladých talentovaných pretekárov. Chceme postaviť všetkých na rovnakú štartovaciu čiaru. Nebojíme sa toho a nemali by sa báť ani mladí pretekári. Pozrime sa do sveta čo dokázali mládežníci ako Francúz Castryck alebo Slovinec Žiga Lin Hočevar, ktorí mali na začiatku tohto olympijského cyklu iba 16 rokov, resp. 14 rokov. Musíme prekonať určité zažité dogmy. Súčasní najlepší Slováci nie sú s výnimkou Beňuša také ikony ako bola stará generácia, o ktorú sme sa mohli vždy medailovo oprieť. Musíme mať širšiu základňu potencionálnych medailistov na pohároch aj majstrovstvách Sveta. Samozrejme, všetko je aj o financiách. Naši najlepší sú zabezpečení dostatočne. Problém máme ale u mládeže. Finančný aj metodický. Preto chceme alokovať financie hneď od začiatku projektu týmto smerom. Vytvoríme širšiu skupinu mládežníkov, do ktorej budeme investovať čas a peniaze, ale budú aj pod drobnohľadom zväzu. Pokúsime sa pritiahnuť naše ikony ako Michal Martikán, Jana Dukátová, Elena Kaliská, Peter a Pavol Hochschornerovci a ďalších, aby nám pomohli s tréningom. Pravidelne budeme testovaním vyhodnocovať výkonnostný posun a pod kontrolou zväzu nastavovať tréningové plány. Prípravu na olympijské hry Los Angeles 2028 treba začať čo najskôr