Zverencovi Patrika Gajarského chýbal na MS aj na ME len kúsok na to, aby sa postavil v C1 na stupne víťazov

Slovenský vodný slalom dosiahol v tejto sezóne viacero pozoruhodných výsledkov, ale napriek tomu mu niečo chýbalo. Na majstrovstvách sveta v Oklahoma City si síce vybojoval jedno zlato (kanoistky) a jeden bronz (kajakárky), na európskom šampionáte v Ivrei k tomu pridal ešte jeden najcennejší kov (kajakárky), lenže všetky tieto tri medaily sme si vypádlovali v súťaži hliadok. Žiaľ, v individuálnej súťaži sa Slováci nepostavili na stupne víťazov na týchto vrcholných podujatiach ani raz.

Je to škoda, zvlášť, keď niektorí naši reprezentanti k nim boli veľmi blízko. Napríklad kanoista Marko Mirgorodský skončil v C1 na svetovom šampionáte v USA štvrtý a na majstrovstvách Európy v Taliansku len o jedno miesto horšie, čiže piaty. Ako sa s odstupom času pozerá na tieto jeho individuálne výsledky na najdôležitejších podujatiach sezóny?

„Keby mi niekto na začiatku roka povedal, že budem na ,svete‘ štvrtý najlepší singlista a na ,Európe‘ piaty, tak by som tieto výsledky určite bral všetkými desiatimi, ale ešte aj teraz si stále uvedomujem, že na oboch podujatiach som mal na to, aby som sa postavil na stupne víťazov. Žiaľ, v Oklahoma City som o ne prišiel v samom závere trati po jednom zaváhani a v Ivrei som sa o medailu pripravil jedným dotykom bránky. Už po dojazde do cieľa som tušil, že práve tieto dve trestné sekundy ma pripravia o medailu, čo sa nakoniec aj potvrdilo. Dosiahol som síce druhý najrýchlejší čas, ale v konečnom účtovaní mi to vydalo ,len’ na piatu priečku,“ začal hodnotenie svojej sezóny v našom rozhovore Marko Mirgorodský a ďalej pokračoval: „Práve v Ivrei som predviedol asi jednu z mojich najlepších jázd v tejto sezóne, ale ani to mi nestačilo na umiestenie v najlepšej trojke. Taký je náš šport. Vo vodnom slalome nestačí ísť len rýchlo, ale aj čisto, čiže bez dotyku bránky a kto chce patriť medzi najlepších, tak musí obe veci zvládnuť naraz. Mne sa to nepodarilo, a tak sa musím zmieriť s tým, že som si vybojoval štvrtú a respektíve piatu priečku.“

Dvadsaťsedemročný Mikulášan má už doma z majstrovstiev sveta dve medaily (0 – 1 – 1) a z európskych šampionátov dokonca štyri (0 – 2 – 2), ale všetky sú zo súťaže hliadok, čiže stále mu chýba individuálny cenný kov. Dočká sa ho v budúcej sezóne? „Samozrejme, že snom každého športovca je dosiahnuť čo najlepšie výsledky a najmä vybojovať si medailu. Áno, v súťaži hliadok som sa z nej tešil už viackrát, ale individuálna medaila je predsa len niečo iné. Bol by som rád, keby mi to v roku 2027 konečne vyšlo a získal som ju, ale ako som už povedal, na to treba zájsť nielen veľmi rýchlu jazdu, ale aj čistú. Ak to dokážem, tak verím, že by som sa jej mohol dočkať už v nadchádzajúcej sezóne. V tréningu spravím pre to všetko a následne to potom musím psychicky zvládnuť aj v samotných pretekoch,“ skonštatoval Marko.

Ten však aj v tejto sezóne dokázal, že na stupne víťazov patrí, keď v druhom kole tohtoročného seriálu Svetového pohára v pražskej Troji skončil druhý. V ďalších štyroch kolách tohto prestížneho seriálu už však taký úspešný nebol, a tak v konečnom poradí obsadil až sedemnáste miesto. Presne také isté, aké mu patrí aj v priebežnom poradí nominačných podujatí o miestenku na olympijské hry v roku 2028 v Los Angeles. „Áno, sú to rovnaké umiestenia, ale ja by som ich neporovnával a ani nedával do nejakých súvislostí. O lepší konečný výsledok vo ,sveťáku‘ som sa pripravil už v úvode, keď som zaváhal v Tacene a Augsburgu. Už po prvých troch kolách tak bolo jasné, že na nejaké výrazné konečné umiestenie mi to tento rok nevydá, pretože pri systéme, keď sa rátajú všetky výsledky, čiže nič sa neškrtá, som si bol aj ja sám vedomý, že medzi najlepšími už nebudem. V olympijskej kvalifikácii to je iné, v nej sa z deviatich podujatí bude každému rátať päť najlepších výsledkov a hoci som zatiaľ až sedemnásty, toto moje priebežné poradie výrazne ovplyvňuje ,paťdesiatka‘, ktorú som inkasoval vo Vaires-sur-Marne. Okrem toho mám však jedno štvrté a jedno deviate miesto, čo je dobrý základ za očakávaného predpokladu, že sa mi bude škrtať zlý výsledok z Francúzska. Samozrejme, že to ešte ohľadom zisku olympijskej miestenky nič neznamená, ale štart do nominačných podujatí na OH 2028 mi možno vyšiel až nad moje očakávania. Mám solídny základ, od ktorého sa môžem odraziť, ale ja stále zostávam nohami pevne na zemi. Pred nami je ešte šesť náročných podujatí, na ktorých sa definitívne rozhodne, ale ja spravím všetko pre to, aby som premiérovo prebojoval na najväčší športový sviatok na svete,“ neskrýva svoje olympijské ambície zverenec Patrika Gajarského.

Na to, aby to nebol iba sen, ale sa mu nakoniec aj splnili, spravil dôležitý krok tým, že už v tejto chvíli má isté miesto v slovenskej reprezentácii aj na budúcu sezónu, čo sa okrem neho podarilo aj kajakárke Eliške Mintálovej a Zuzane Paňkovej, ktorá má reprezentačnú istotu dokonca v kajaku, kanoe i kajak krose.

„To, že som splnil nominačné kritéria na miesto v reprezentácii, som najprv netušil. Vedel som, že istotu má medailista a ďalšie kritéria som už tak podrobne neštudoval. Po pretekoch Svetového pohára v La Seu d’Urgell však prišiel za mnou môj tréner Paťo Gakarský, ktorý mi povedal, že už mám istotu aj ja, pretože som bol v najlepšej desiatke v C1 na MS v Oklahoma City a aj na ,sveťáku‘ v Španielsku. Samozrejme, že ma táto správa potešila, pretože budem mať aspoň dlhší čas na to, aby som sa čo najlepšie pripravil na budúcu sezónu, ktorá je pre nás všetkých taká dôležitá. Teoreticky by som ani nemusel štartovať na nominačných pretekoch o reprezentačné miestenky, ale ak mi to zdravie dovolí, tak určite na nich nebudem chýbať. V našej kategórii kanoistov je na Slovensku veľmi silná konkurencia, veď okrem mňa, Maťa Beňuša a Dominika Egyházyho, čo sme boli v reprezentačnom tíme v tejto sezóne, je tu ešte stále aj Michal Martikán, takže bojovať na pretekoch s takýmito silnými súpermi je vždy viac, ako najlepší tréning. Je to pre každého z nás zakaždým dobrá skúsenosť,“ pokračoval Mirgorodský, ktorý má za sebou prvú sezónu pod vedením nového trénera, keď Tomáša Mráza po dlhých rokoch vymenil za Patrika Gajarského: „Ja som s Paťom veľmi spokojný, čo podľa mňa dokazujú aj moje výsledky. Myslím si, že bol správny čas na to, aby sa stretli iné pohľady, na aké som bol v posledných rokoch zvyknutý. Verím, že po ceste, na ktorú sme sa spoločne dali, pôjdeme aj naďalej správnym smerom.“

Marko Mirgorodský má za sebou úspešnú sezónu a spraví všetko pre to, aby tá nadchádzajúca bola ešte úspešnejšia. „Teraz si dám od vodného slalomu tri týždne oddych. Budem sa venovať len turistike a cyklistike, ale potom sa znovu vrátim do tréningu na divokej vode. Už sme rozmýšľali aj na zimným sústredením a vyzerá to tak, že asi po šiestich rokoch sa vrátim na prípravu do austrálskeho Penrithu. V posledných rokoch som chodil na Reunion, ale už to chce aj v tomto zmenu. Penrith je síce ďaleko, je tam aj výrazný časový posun, ale sú tam výborné podmienky na trénovanie na divokej vode pred začiatkom sezóny. Bol som tam vari päťkrát, ale teraz sa tam asi vrátim niekedy v januári alebo vo februári. Ešte to nemáme presne dohodnuté, ale už teraz viem, že tam s nami pôjde aj môj tréningový parťák kajakár Jakub Grigar, ktorý sa pomaly vracia po operácii ramena do plnej tréningovej záťaže. Dokonca už jazdí aj na divokej vode v mikulášskom kanáli, takže dúfam, že spoločne dosiahneme v budúcej sezóne viacero pekných výsledkov,“ dodal Marko Mirgorodský.

JÁN JEŽÍK

MIRGORODSKÝ V TOMTO ROKU V C1

l MAJSTROVSTVÁ SVETA: 4.

l MAJSTROVSTVÁ EURÓPY: 5.

l V KONEČNOM PORADÍ SP: 17.

l V PRIEBEŽNOM PORADÍ OLYMPIJSKEJ KVALIFIKÁCIE: 17.

Kanoista Marko Mirgorodský má za sebou úspešnú sezónu, v ktorej dosiahol najlepší výsledok na pretekoch Svetového pohára v pražskej Troji, kde skončil druhý (vľavo). V strede víťazný Francúz Nicolas Gestin a vpravo tretí Brit Adam Burgess.

FOTO HANA JEŽÍKOVÁ