Zverenka českého trénera Michala Buchtela výraznou mierou prispela k bronzovému miestu slovenskej hliadky kajakárok

Dvadsaťsedemročná kajakárka Eliška Mintálová sa vrátila na svetovú scénu po materskej dovolenke impozantným spôsobom. V pondelok, v prvý súťažný deň na majstrovstvách sveta vo vodnom slalome v Oklahoma City, si z osemnástej priečky v časovke bez problémov vybojovala postup do vyraďovacích pretekov v kajak krose. A v utorok, v druhý súťažný deň, najprv dosiahla v kvalifikácii kajakárok štvrtý najrýchlejší čas a len štyri trestné sekundy ju odsunuli znovu na osemnástu priečku, o jej postupe medzi tridsiatku semifinalistiek však nebolo najmenších pochýb. Náročný utorňajší program potom zakončila veľmi dobrým výkonom v hliadke, v ktorej sa aj ona výrazným spôsobom z prvej pozície pričinila o bronzové umiestenie našich kajakárok. Nečudo, že po skončení súťaže, už s medailou na krku, bola veľmi spokojná.

„Myslím si, že dnešná hliadka nám vyšla super,“ začala svoje hodnotenie po súťaži hliadok členka KTK Dukla Liptovský Mikuláš a zároveň aj VŠC Dukla Banská Bystrica a ďalej pokračovala: „Nepamätám si za celú svoju kariéru, že by sme zašli takýto podobný výkon. Naozaj sme sa veľmi pekne striedali, naša jazda mala dynamiku. Žiaľ, došlo v nej k tým dvom nešťastným dotykom, jednu tyčku som dotkla ja a jednu Zuzka, čo nás veľmi mrzí, pretože sme mali najrýchlejší čas zo všetkých trinástich hliadok, takže bez nich by sme zdolali nielen druhé Francúzky, ale aj víťazné Austrálčanky. Takže toto nás samozrejme zamrzelo, ale je to medaila a za ňu sme všetky tri veľmi vďačné. Najmä ja sa naozaj skutočne teším, pretože je to moja prvá medaila už ako mamy a o to je cennejšia.“

Mamičku malého Noela potešil jej návrat na majstrovstvá sveta o to viac, že bez väčších problémov zvládla aj kvalifikačnú jazdu. „Musím sa priznať, že som bola pre ňou poriadne nervózna. Naposledy som štartovala na svetovom šampionáte v londýnskom Lee Valley, kde som si v K1 vybojovala pred tromi rokmi striebornú medailu a do tejto sezóny som vstúpila s tým, že sa na pretekoch Svetového pohára postupovalo z kvalifikácie priamo do finále, čiže rozhodovala len jedna jazda. Teraz v Oklahoma City po kvalifikácii nasleduje ešte aj semifinále, a tak je to niečo iné, na čo som bola zvyknutá, takže z toho bola tá nervozita. Snažila som sa však predviesť čo najlepší výkon, ísť s prehľadom, zbytočne neriskovať a v podstate to zájsť bez väčších problémov až do cieľa. Išlo sa mi naozaj super, loď mi kĺzala, cítila som dynamiku a vychádzali mi pekné výjazdy z protivodných bránok. Žiaľ, práve na posledných dvoch ,protivodkách‘ som možno stratila trochu pozornosť a inkasovala som na nich štyri trestné sekundy. Na predposlednej bola nízko tyčka, ja som si to neustriehla a ťukla som ju. A na poslednej protivodnej bránke som si zase spravila zlý nájazd, čiže nie ideálny a musela som sa loďou odkloniť, pričom sa mi zdvihla jej predná špička, ťukla som tyčku palubou a nechala som tam aj nejaký čas. Bola som však v kvalifikácii štvrtá najrýchlejšia zo všetkých kajakárok, čo poukazuje na to, že som na veľmi dobrej ceste, že to viem a už sa musím len vyvarovať tých zbytočných chýb. Verím, že vo štvrtok v semifinále a dúfam, že aj vo finále, mi to vyjde čo najlepšie,“ pokračovala „Elza“, ako ju volajú známi a priatelia.

V USA je už vyše dvoch týždňov a ako sama tvrdí, podmienky v Oklahoma City sú skutočne veľmi náročné. „Čosi tu už máme najazdené, ale napriek tomu boli tréningy, na ktorých som sa veľmi trápila, bola som nervózna, pretože mi to na vode nešlo. Boli však aj také, keď mi to zase šlo a bolo to super. Je tu totiž zvláštna voda, veľmi sa v kanáli mení. Valce a vlny tak pevne nedržia, treba si to na každom kúsku trate poriadne odmakať, takže nič na nej nemáte zadarmo. Nie je tam ani jeden kúsok, kedy by ste si len položili pádlo do vody a tá by vás zadarmo potiahla. Musíte si všetko odrieť, či už nájazdy do protivodných bránok alebo nájazdy cez tie vlny a valce. Je to celkom fuška a človek príde do cieľa dosť zodratý. Všetci si na to pomaly zvykáme. Najhoršie je však teplo, to je doslova masaker, takmer v kuse sú tu štyridsiatky. Len minulý týždeň bolo trochu chladnejšie, čiže nejakých 33 až 35 stupňov Celzia, ale v utorok bolo znovu až neskutočných 43 stupňov a to sa už nedá vydržať. Fungujeme tak, že každý má nejaké prostriedky na chladenia. Ja používam chladiacu vestu aj čapicu, taktiež mám chladiaci uterák a v kuse sa ľadujeme. Musíme dodržiavať pitný režim, aby sme to zvládli čo najlepšie. Najhoršie je, že sa nedá nikde skryť. Aj v tímových stanoch je totiž veľmi horúco a hoci je tam jedna veľká miestnosť s klimatizáciou, kde sa síce dá mierne skryť, ale tam je zase dosť chladno, pretože tam klímu poriadne ,peckujú‘. Tam sa však dá veľmi rýchlo prechladnúť, takže je to z jedného extrému do druhého. Celkovo som však spokojná a samozrejme, že jasný postup do semifinále a najmä bronzová medaila z hliadok ma veľmi potešili, takže do rozhodujúcich individuálnych jázd musím ísť znovu naplno koncentrovaná, ale predsa len už s miernym optimizmom,“ dodala Eliška Mintálová.

Veríme, že vo štvrtok nielen v semifinále, ale následne aj v dvanásťčlennom finále, predvedie znovu nielen rýchle, ale tentoraz aj čisté jazdy.

JÁN JEŽÍK

MINTÁLOVEJ MEDAILY NA MS

l 2021 ČUNOVO 3. v 3xK1

l 2023 LEE VALLEY 2. v K1

l 2026 OKLAHOMA CITY 3. v 3xK1

Eliška Mintálová v Oklahoma City s bronzovou medailou zo súťaže hliadok. Má pre ňu veľkú cenu, pretože je prvá, ktorú si vypádlovala už ako matka.

FOTO FACEBBOK (em)