Predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky RICHARD GALOVIČ nielen o Martikánovi, ale aj o márnom boji s vedením ICF

Pre slovenský vodný slalom znamená veľmi veľa. Richard Galovič, v súčasnosti predseda sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, mu venuje nielen mnoho času, ale vždy sa snažil o to, aby naši slalomári mali čo najlepšie podmienky. Nie je žiadne tajomstvo, že najmä s Michalom Martikánom má blízky vzťah, poznajú sa dlhé roky a navzájom vedia o sebe prakticky všetko. Nečudo, že aj Galoviča zaujal jeho neúspešný nedeľňajší nominačný súboj so Slafkovským.

Zastavme sa však najprv pri iniciatíve vedenia nášho vodného slalomu, ktoré nedávno navrhlo vedeniu Medzinárodnej kanoistickej federácie, aby na vrcholných podujatiach mohlo štartovať viac pretekárov z jednej krajiny v každej kategórii, ako sú doteraz traja. Ako s týmto návrhom Slováci pochodili? „Napriek tomu, že ICF má vo svojom podtitule slogan ,stále sa posúvame dopredu',  jej odpoveď bola zamietavá s odôvodnením, že je to proti pravidlám. My sme vedeli, že pravidlá hovoria o troch pretekároch, ale čakali sme, že vedenie ICF bude progresívnejšie a bude o tejto myšlienke aspoň diskutovať,“ začal Galovič a ďalej pokračoval: „Vezmite si, že náklady na organizáciu svetového šampionátu, ktorý trvá šesť dní, sa pohybujú okolo 600 000 eur. Chceli sme len zefektívniť využitie týchto prostriedkov na viac športovcov bez toho, aby sme tým zaťažili ostatné krajiny. Lenže vedenie ICF sa radšej oprie o dlhé roky staré stanovy, namiesto toho, aby hľadalo možnosti, ako by sa to dalo zrealizovať.“

Galovič veľmi dobre vie, že pohnúť so skostnatelými názormi ľudí z ICF nebude ľahké. „Keď sme pred desiatimi rokmi utvorili komerčne úspešný seriál pretekov World Series, tak nám ho nakoniec z ICF zakázali. Teraz síce presadili na OH 2024 v Paríži extrémny slalom, ale budú môcť v ňom štartovať len pretekári, ktorí si vybojujú účasť v slalome. Tak aký má toto zmysel pre rozvoj nášho športu? My sa však nevzdáme, aj keď sme už stratili desať rokov, pripravíme návrh ôsmich zmien, ktoré treba čo najrýchlejšie v našom športe zrealizovať. Budeme sa snažiť spolu s ďalšími krajinami vytvárať na vedenie ICF systematický tlak, aby sa vodný slalom skomercionalizoval. To je jediná cesta, ako ho ešte viac zatraktívniť.“

Tieto iniciatívy vyšli od vedenia slovenského vodného slalomu už predtým, ako sa napríklad Martikán nedostal do nominácie a prišiel tak o možnosť štartovať na septembrových MS. Je ešte šanca, že by sa v Čunove predsa len predstavil ako pretekár? „Spravíme všetko pre to, ale už v tejto chvíli viem, že odpoveď z vedenia ICF bude opäť zamietavá. Takto to vyšlo, v C1 mužov bude v akcii trio Beňuš, Mirgorodský a Slafkovský. Rozhodlo sa na vode v súbojoch, ktoré boli naozaj fantastické,“ pokračoval Galovič, ktorý sa ďalej pozastavil pri Martikánovej nedeľňajšej jazde: „Musím povedať, že za posledné tri roky som nevidel v Michalovom podaní takú skvelú jazdu. Je priam neuveriteľné, že v 42 rokoch a pod takým tlakom predviedol výkon hodný hodný finále majstrovstiev sveta a podľa mňa by zaň bral medailu. Jeho súboj bol so Sašom mimoriadne vyrovnaný a aj kúsok šťastia hralo tentoraz v prospech Slafkovského, ktorý ho zase nemal na ME v Ivrei v súboji o účasť v Tokiu. Aj z tohto pohľadu je teda správne, že vyvíjame na ICF tlak, aby sa počty pretekárov na vrcholných podujatiach čo najskôr zmenili.“

Aká bude podľa Galoviča Michalova budúcnosť? „To v tejto chvíli ešte asi nevie ani on sám. Je jasné, že je sklamaný, veľmi túžil po štarte na svetovom šampionáte v Čunove, ale zostal len v pozícii náhradníka. Určite zvažuje viacero možností, ale my ho chceme v každom prípade počas MS využiť. Podľa mňa má však ešte stále v sebe napriek svojmu veku veľký potenciál. Som presvedčený, že po drobných úpravách v príprave môže zabojovať nielen o účasť na ME 2022 v Liptovskom Mikuláši, ale ešte aj na OH 2024 v Paríži. Viem, že vtedy bude mať už 45 rokov, lenže po tejto čunovskej jazde nám všetkým ukázal, že keby sa dostal do Paríža, tak tam môže získať aj zlatú medailu. A toto nie sú len slová do vetra, ale hovorím ich s úplnou vážnosťou. Vedenie zväzu aj Dukla Martikána určite podporia, je len na ňom, ako sa rozhodne. Prehovárať ho určite nebudem, on sám vie najlepšie, ako ďalej.“

JÁN JEŽÍK, denník Šport, FOTO PAVOL UHRIN