Päťnásobný olympijský medailista zostal v Spojených arabských emirátoch aj spolu s otcom a s fyzioterapeutom

Vojenský konflikt, ktorý sa v týchto dňoch naplno rozpútal na Blízkom východe, výrazným spôsobom zasiahol aj do života nášho najskúsenejšieho vodného slalomára Michala Martikána. Päťnásobný olympijský medailista sa už takmer dva mesiace pripravuje na nadchádzajúcu sezónu v Spojených arabských emirátoch. Konkrétne v Al Aine, ale zlatý kanoista z OH 1996 v Atlante a aj z OH 2008 v Pekingu, v týchto chvíľach však netuší, kedy sa mu podarí odletieť domov na Slovensko.

„Pôvodne sme mali naplánovaný odlet na 22. februára, ale nakoniec sme si náš pobyt v Emirátoch rozhodli predĺžiť,“ začal náš rozhovor z Al Ainu Michal Martikán. Keď si ho predlžoval, nemohol vedieť, čo sa v najbližších dňoch stane… „Musím zdôrazniť, že tu v Al Aine sa nič zlé nedeje. Všade vládne absolútny pokoj a stále môžem naplno trénovať. To, že sa strieľa v susedných štátoch, sledujeme len v správach. Už aj v Dubaji a Abú Zabí je to oveľa horšie, ako tu. Tam obranné systémy zostreľujú rakety a drony, kým v Al Aine je všetko takisto, ako bolo aj pred začiatkom tohto vojenského konfliktu.“

Michal prišiel do Emirátov už v polovici januára spoločne so svojím otcom Jozefom Martikánom a aj s fyzioterapeutom Zdenkom Ďurišom. Samozrejme, že by sa už radi bez problémov vrátili na Slovensko, ale ako hovorí on sám, nejdú pri plánovaní svojho návratu na doraz: „Aj my sme dostali možnosť, aby sme sa nejakým spôsobom presunuli do Ománu a odtiaľ sme mohli odletieť na Slovensko, ale ísť pätnásť hodín autom alebo nejakým taxíkom, sa nám zdalo za daných okolností príliš veľké riziko. Rozhodli sme sa radšej zostať tu a verím, že sa nám v najbližších dňoch podarí odtiaľto nejakým spôsobom odletieť.“

Martikánova trojčlenná skupinka si pobyt predĺžila najprv do štvrtka piateho marca, ale tento let cez Krakov jej zrušili. Potom sa im podarilo zabukovať si nové letenky o deň skôr na stredu ráno, ale hneď po dvoch hodinách im aj ten zrušili, takže teraz im nezostáva nič iné, ako len čakať, kedy sa im podarí z Emirátov odletieť. „Je tu medzinárodné letisko, takže verím, že keď to bude čo len trochu možné, tak sa určite nájde spôsob, ako sa nám podarí odtiaľto odletieť,“ hovorí Martikán, ktorý sa spolieha aj na to, že by im nejako mohla pomôcť aj Dukla: „Okrem toho, že sme sa zaregistrovali všade, kde sa len dalo, som v kontakte s jej vedením. Okrem nás sú tu aj českí slalomári, ktorí tiež patria do Dukly, takže aj z ich strany je iniciatíva, aby sme sa odtiaľto dostali šťastne domov čo najskôr.“

Takmer dva mesiace stráviť na jednom mieste nie je nič jednoduché, ale Michal s tým nemá žiadny problém. „S manželkou Lenkou som každý deň v kontakte. Staršia dcéra Tamarka bude mať tento rok už 21 rokov, chodí na Lekársku fakultu v Olomouci, kde študuje stomatológiu, čiže zubné lekárstvo. Mladšia Emka je od nej o štyri roky mladšia, takže ešte chodí na gymnázium. Technika je teraz už na takej úrovni, že môžeme spolu všetci komunikovať bez problémov,“ pokračuje kanoista, ktorý síce v máji oslávi už 47. narodeniny, ale na športový dôchodok ešte vôbec nemyslí. „V Al Aine mám super podmienky na trénovanie pred začiatkom sezóny. Každý deň som na vode vyše štyri hodiny a snažím sa čo najviac posunúť v technike a vo všeobecnej vytrvalosti na divokej vode. Po tréningu som taký unavený, že už mám čas len na regeneráciu, kompenzačné cvičenia a oddych.“

Ako sme spomenuli, spolu s Michalom sú v Al Aine aj jeho otec Jozef a fyzioterapeut Zdenko Ďuriš. Ako oni zvládajú také dlhé odlúčenie od domova? „Je pravda, že obaja budú mať v tomto roku už zhodne po 72 rokov a pekných pár rokov neboli tak dlho na sústredení v jednom kuse. Zaspomínali si však takto aj oni na časy, keď to bola pre nás predtým samozrejmosť,“ skonštatoval špičkový kanoista a ďalej pokračoval: „Samozrejme, že nežijeme od rána do večera len vodným slalomom. Bolo fajn, že boli zimné olympijské hry v Taliansku, takže sme sa snažili v rámci daných možností sledovať aj dianie na tomto podujatí.“

Je jasné, že najväčšiu pozornosť si aj u nich zaslúžili naši hokejisti. Veď o Michalovi je známe, že práve hokej v plnej miere využíva v zime v rámci prípravy a na ľade v žiadnom prípade nie je len do počtu. „Musím sa priznať, že chalani ma svojimi výkonmi príjemne prekvapili a najmä potešili. Hrali naozaj super a tajne som dúfal, že by im to mohlo vyjsť aj na medailu, ale všetci musíme byť spokojní. Štvrté miesto na takto silne obsadenom turnaji s najlepšími hráčmi NHL je super výsledok! Vzhľadom na trojhodinový časový posun som však dal pred večernými zápasmi prednosť spánku, aby som bol na druhý deň pripravený na ďalší náročný tréning, ale potom sme si ich pozreli spätne, takže sme o nič dôležité neprišli. Inak, otec aj Zdenko sú už síce starší páni, ale technika im ani v tomto veku nie je cudzia, takže aj oni trávia veľa času na mobile alebo tablete. Keďže sa tu dajú sledovať aj naše televízne stanice, tak sme si občas pozreli aj nejaký film.“

Michal je tak dlho v Al Aine s jediným cieľom – čo najlepšie sa pripraviť a najmä rozjazdiť pred nadchádzajúcou sezónou, v ktorej si chce znovu vybojovať miesto v reprezentačnom tíme. „Nikde inde, hádam len s výnimkou Číny, sa nedá tak dobre trénovať na vode, ako tu v Al Aine. Máme tu skvelé podmienky. Je pravda, že vzhľadom na úzky kanál a ostrejšie brehy sa tu zvyknú viac zničiť lode, ale voda je na tréning naozaj fantastická. Už niekoľko rokov som nestrávil v príprave toľko hodín na vode, ako sa mi to podarilo teraz. Ako som už povedal, každý deň som na nej vyše štyri hodiny a odchádzam od vody vždy totálne unavený.“

Nie je mu predsa len smutno, keď trénuje v kanáli sám? „Zo Slovákov som tu síce teraz už sám, ale predtým tu boli na príprave aj iní naši slalomári. Teraz sú tu zase českí juniori pod vedením bývalého skvelého deblistu Jirasa. Mimochodom, všimol som si, že jeden z nich je ročník narodenia 2011,“ skonštatoval Martikán s úsmevom vzhľadom na to, že on je ročník 1979, čiže je od neho o 32 rokov starší... „Chvíľu som mal možnosť pripravovať sa i so špičkovými Slovincami kanoistom Savšekom a kajakárom Kauzerom, ktorí robili aj jazdy na čas, ale pre mňa je v tomto období lepšie sústrediť sa na neustále zlepšovanie techniky. Čas na súperenie ešte len príde,“ hovorí Michal, ktorý bol naposledy v súťažnom napätí počas októbrových majstrovstiev sveta v austrálskom Penrithe, čo bude čoskoro už pol roka. „Ak pôjde všetko podľa plánu a vrátime sa v najbližších dňoch na Slovensko, tak v polovici marca mám naplánovaný odlet na sústredenie do USA, do Oklahoma City, dejiska tohtoročného svetového šampionátu a najmä súťaží vo vodnom slalome na OH 2028 v Los Angeles. Budú tam aj rebríčkové preteky ICF, čo by bola moja prvá súťaž od vlaňajších MS v Penrithe.“

Čo bude robiť v prípade, ak sa dovtedy nestihne vrátiť zo Spojených arabských emirátov na Slovensko? „Nad tým teraz nerozmýšľam, ale ak by sa tak predsa len stalo, bol by to výrazný škrt v mojej príprave na túto sezónu. Ja som však optimista, ako som už povedal, je tu medzinárodné letisko, ktoré je ešte viac vzdialené od letiska v Ománe. To je bližšie k súčasnému vojnovému konfliktu a odtiaľ sa lieta, takže je predpoklad, že v blízkom čase by sa mohlo dostať aj na nás tu v Al Aine. Nie sme v Emirátoch jediní Slováci, je ich tu oveľa viac. Samozrejme, že všetci chcú odísť odtiaľto domov čím skôr, a tak verím, že za pár dní sa to podarí aj nám.“

Ambície Michala Martikána sa ani pred touto sezónou nemenia. „Chcem sa znovu dostať do reprezentačnej trojice v C1. Nemám žiadne zdravotné problémy, cítim sa na vode veľmi dobre a jediné, čo ma teraz trochu obmedzuje, je, že som z náročnej prípravy poriadne unavený. To však prejde veľmi rýchlo a verím, že sa na májových nominačných pretekoch predstavím v čo najlepšej forme,“ dodala svetová vodnoslalomárska legenda.

JÁN JEŽÍK

„Ak pôjde všetko podľa plánu a vrátime sa v najbližších dňoch na Slovensko, tak v polovici marca mám naplánovaný odlet na sústredenie do USA.“

 Michalovi robí v Emirátoch spoločnosť jeho otec Jozef (vpravo) a fyzioterapeut Zdenko Ďuriš.

FOTO ARCHÍV (mm)