Strieborný kajakár z tokijskej olympiády v roku 2021 na divokej vode ešte netrénoval, ale už na jeseň chce ísť na sústredenie do pražskej Troje

V španielskom La Seu d’Urgell vyvrcholil uplynulú nedeľu nielen seriál Svetového pohára vo vodnom slalome, ale aj tohtoročný blok nominačných podujatí na OH 2028 v Los Angeles. Na všetkých týchto pretekoch a takisto aj budúcotýždňových majstrovstvách sveta v talianskej Ivrei neštartoval Jakub Grigar, strieborný kajakár z tokijskej olympiády v roku 2021, ktorý teraz len začína s vážnym tréningom po jeho ďalšej operácii ramena.

„Od úplného tréningu som ešte ďaleko. Je pravda, že už chodím s kajakom aj na tichú vodu nad kanálom v Liptovskom Mikuláši, ale dolu ním som sa ešte nepustil. Všetko má totiž svoj čas. Teraz je ešte stále na prvom mieste to, aby moje operované rameno čo najviac zosilnelo. Až tak, aby bolo schopné zvládať čo najskôr plnú tréningovú záťaž, k čomu mi ešte chýba dosť. Ako príklad môžem uviesť fakt, že v plnej forme som pri tlakových cvikoch bez problémov zdvíhal v sérii štyridsaťkilogramovú činku, kým teraz zatiaľ cvičím len s trinásťkilogramovou. Momentálne som silovo na tom tak na päťdesiat až šesťdesiat percent, čiže od ideálu je to stále ďaleko,“ povedal nám na úvod nášho rozhovoru zverenec Patrika Gajarského, ktorý je však optimista a verí, že v krátkom čase sa už dostane aj na divokú vodu: „Nechcem nič uponáhľať. Štyri roky má trápili bolesti v ramenách, raz v ľavom a raz v pravom, ale dúfam, že problémy, ktoré ma vážne obmedzovali nielen v tréningu, ale následne aj v pretekoch, sú už minulosť. Ja idem síce krok po kroku, ale už myslím aj na blízku budúcnosť. Na jeseň, čiže v októbri alebo v novembri, by som chcel ísť už aj na sústredenie do pražskej Troje. O termíne rozhodne najmä fakt, kedy odstavia na zimu náš kanál v Liptovskom Mikuláši.“

Aj keď Jakuba pri sledovaní výkonov najlepších kajakárov na vrcholných podujatia „svrbeli prsty“, snažil sa na nich pozerať. „Len finále v La Seu d’Urgell už išlo viac mimo mňa, tam som si pozrel len môjho tréningového parťáka kanoistu Marka Mirgorodského a potom som už mal iné povinnosti,“ pokračoval 29-ročný Mikulášan, ktorého však mená najúspešnejších kajakárov v tejto sezóne neprekvapili: „Ak by ste sa ma pred jej začiatkom spýtali, ktorí z nich budú v popredí nielen konečného poradia Svetového pohára, ale aj v rebríčku nominačných pretekov na OH 2028 v Los Angeles, tak by spomenul práve Talianov De Gennara i Ferrazziho, Francúzov Castrycka a Delassusa či Čecha Krejčího. A práve oni sa najvýraznejším spôsobom zapísali do popredia výsledkových listín.“

A ktorí z nich sa mu páčili v tomto roku najviac? „Boli dvaja. Spôsobom jazdy jednoznačne Ferrazzi, ktorý neskutočne dobre cíti vodu. Keď prekonáva bránky, zdá sa, že všetko robí akosi pomaly, ale príde do cieľa a zrazu je z toho najrýchlejší čas. Jednoducho paráda. A druhý je Krejčí, ktorý zase ukázal, že ak chce niekto v súťaži kajakárov uspieť, tak musí dať do svojej jazdy aj patričné riziko. Ak by niekto dokázal zladiť týchto dvoch slalomárov do jednej osoby, tak by určite nemal na divokej vode žiadnu konkurenciu. To sa však nedá, každý má svoj štýl jazdy a robí na tréningoch všetko pre to, aby bol ním v pretekoch čo najúspešnejší,“ skonštatoval Grigar.

Po tohtoročných nominačných pretekoch na olympiádu 2028 má Slovensko virtuálne až tri miestenky. Žiaľ, práve v jeho kategórii sú naši reprezentanti veľmi ďaleko od miest, za ktoré sa rozdávajú prvé miestenky. „To, čo v tejto sezóne predvádzajú na vode naše dievčatá, je niečo fantastické. Eliška Mintálová ukázala, že aj po pôrode je top kajakárka a najmä Zuzka Paňková jazdí ako z partesu, o čom svedčí aj fakt, že už si vybojovala isté miesto v našej reprezentácii na budúcu sezónu v kajaku, kanoe i kajak krose. Aj v olympijskom nominačnom rebríčku je veľmi vysoko a v C1 je dokonca prvá, čo je fantastický bodový základ do zvyšných nominačných podujatí. Škoda len, že práve v mojej kategórii sú naši chalani ďaleko za najlepšími, ale ja verím, že na budúci rok sa aj slovenskí kajakári ešte presadia na kvalifikačných pretekoch výraznejším spôsobom,“ verí Jakub Grigar, ktorý dúfa, že medzi nimi už bude aj on: „To, že som takto radikálne riešil problémy s mojím boľavým ramenom, bol najmä fakt, že by som aj ja chcel štartovať na losangelskej olympiáde. Je jasné, že teraz sú už najlepší kajakári výrazne bodovo odskočení, ale do konečného poradia sa ráta päť najlepších výsledkov a na budúci rok je ešte stále šesť nominačných podujatí. Prvoradé bude samozrejme prebojovať sa do reprezentácie a ak sa mi to podarí, tak potom spravím všetko pre to, aby aj v kategórii K1 mužov bolo Slovensko do poslednej možnej chvíle v hre o zisk olympijskej miestenky.“

JÁN JEŽÍK

Jakub Grigar sa už teraz teší na deň, keď sa prvý raz od operácie ramena spustí dolu mikulášskym kanálom.

FOTO FACEBOOK KTK LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ