Strieborný kajakár z OH 2021 v Tokiu je s prípravou na nadchádzajúcu sezónu pod vedením nového trénera spokojný

Jakub Grigar, strieborný kajakár z olympijských hier, ktoré sa uskutočnili v roku 2021 v Tokiu, sa vlani v júli po šesťročnej spolupráci rozišiel po vzájomnej dohode s trénerom Stanislavom Gejdošom. Keď nám vysvetľoval dôvody ich rozchodu, skonštatoval, že meno nového trénera sa dozvieme až po skončení sezóny a slovo aj dodržal. V októbri oznámil, že ho bude viesť Patrik Gajarský, doterajší kormidelník Emanuely Luknárovej.

Odvtedy prešlo necelých päť mesiacov a zdá sa, že v posledných rokoch náš najúspešnejší kajakár si so svojím novým trénerom sadol. „Áno, Patrik je veľký pracant a toto sa snaží preniesť nielen na mňa, ale aj na kanoistu Marka Mirgorodského, ktorý je tiež v našej trénerskej skupine,“ začal náš rozhovor člen VŠC Dukla Banská Bystrica, ktorý koncom apríla oslávi 29. narodeniny.

Grigar nemá za sebou práve najlepšiu sezónu. Bol síce na majstrovstvách Európy vo francúzskom Vaires-sur-Marne v K1 šiesty, na svetovom šampionáte v austrálskom Penrithe v časovke kajak krosu i v súťaži hliadok štvrtý a na Svetovom pohári v pražskej Troji vyhral ukážkové preteky v krátkom slalome v K1, ktoré sa nerátali do konečného poradia tohto prestížneho seriálu. To však boli vlani asi jeho jediné svetlé momenty. „Áno, je pravda, že na väčšine pretekov som bol so svojimi výkonmi viac nespokojný ako spokojný, ale pravdu povediac, dalo sa to tak trochu aj čakať. Na začiatku zimy som sa musel znovu podrobiť operácii ramena, a tak som vynechal veľkú časť kondičnej prípravy, ktorá je v našom športe na divokej vode základom dobrých výsledkov počas nadchádzajúcej sezóny. Žiaľ, tieto moje kondičné resty sa postupne prejavili, hlava síce chcela, ale ruky a vrchná časť tela nevládali správne reagovať, a tak výsledky boli nakoniec také, aké boli. Samozrejme, že som chcel dosiahnuť oveľa lepšie, ale za daných okolností to nešlo. Zvlášť, keď prišiel do toho ešte aj rozchod s mojím dlhoročným trénerom, mentálne som sa trápil, takže to, že mi chýbalo na MS len 24 stotín sekundy v časovke kajak krosu na bronzovú medailu, bol vlastne aj malý zázrak,“ pokračoval Mikulášan, ktorý sa veľmi tešil na prípravu na nadchádzajúcu sezónu. Nečudo, pod vedením nového trénera dostal čerstvý impulz. Prejavilo sa to už aj na tradičnom jarnom sústredení, kde sa slalomári snažia čo najlepšie rozjazdiť pred nominačnými pretekmi do slovenskej reprezentácie?

„Musím sa priznať, že som sa na toto sústredenie naozaj tešil, pretože som bol sám zvedavý, ako nám to bude s Patrikom spoločne klapať,“ skonštatoval Jakub a zároveň dodal: „A môžem s radosťou povedať, že naša spolupráca funguje perfektne.“

Grigar a Mirgorodský si spoločne s Patrikom Gajarským vybrali za destináciu ich prvej dlhšej trénerskej skúsenosti vybrali francúzsky Reunion. „Je to parádne miesto na rozjazdenie sa. Je tam síce ľahšia voda, ale práve preto je ideálna na prvý kontakt s divokou vodou po tvrdej zimnej prípravy v posilňovni. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov sme sa tam teraz vybrali oveľa skôr. Odlietali sme už v polovici januára, konkrétne osemnásteho, a domov sme sa vrátili len pred pár dňami druhé marca. Čiže v čase, keď som predtým zvykol len odchádzať na takéto sústredenie. Dôvod bol prostý, chceli sme, aby sme sa čo najlepšie rozjazdili a zároveň vytrvalostne pripravili na nielen dlhú, ale najmä veľmi náročnú sezónu.“

Z Grigarových slov bolo cítiť, že s takmer dvojmesačným sústredením na Reunione je veľmi spokojný. „Všetko nám vyšlo perfektne. Tým, že sme tam boli tak dlho, mali sme aj spolu s Markom dostatok priestoru nielen na poriadne rozjazdenie sa na divokej vode, ale aj na čo najlepšie nabitie kondície, ktorá mi počas vlaňajšej sezóny tak veľmi chýbala.“ Samozrejme, že nás v tejto súvislosti zaujímalo hlavne to, ako mu takýto náročný program vydržalo operované rameno. „Našťastie, držia obe moje ramená. Áno, boli momenty, keď som zacítil miernu bolesť, ale stačilo mi dať si jeden – dva dni oddych, väčší priestor s fyzioterapeutom rehabilitácii a už bolo zase všetko v poriadku,“ hovorí Jakub, ktorý skutočné pretekárske napätie zažil naposledy vlani v októbri počas svetového šampionátu v Penrithe. „Je pravda, že aj na Reunione som štartoval na jedných rebríčkových pretekoch ICF, na ktorých bol napríklad aj špičkový český kajakár Vít Přindiš, a zároveň aj na dvoch lokálnych podujatiach, ale všetky som absolvoval z plného tréningu, takže výsledky neboli vôbec podstatné. Musím sa však priznať, že som nečakal, že za najlepšími zaostanem až tak výrazne… Lenže tieto výsledky neboli pre mňa a ani pre trénera Patrika Gajarského podstatné. My ideme v príprave postupnými krokmi a myslím si, že obaja sme s nimi zatiaľ stopercentne spokojní.“

Grigar sa po návrate z Reunionu na Slovensku dlho nezdrží, pretože už šestnásteho marca odlieta do USA, konkrétne do Oklahoma City. „Práve tam sa uskutočnia v tejto sezóne majstrovstvá sveta a navyše tam budú vodní slalomári bojovať v roku 2028 o olympijské medaily. Strávime tam dva týždne, počas ktorých chceme čo najviac spoznať kanál, o ktorom zatiaľ veľa neviem. Videl som ho iba na internete a na prvý pohľad vyzerá tak, ako všetky nové, ktoré sa teraz v poslednom čase stavali. Čiže ako napríklad v Tokiu a aj na parížskej olympiáde vo Vaires-sur-Marne. Mne práve takéto moderné trate vyhovujú, takže verím, že budem môcť to isté povedať aj o tej v Oklahoma City,“ skonštatoval Jakub, ktorý sa už teší aj na prvé skutočné preteky v tejto sezóne: „Áno, predstavíme sa tam aj v rebríčkových pretekoch ICF a podľa mňa sa na nich zíde veľmi dobrá konkurencia. Väčšina špičkových slalomárov totiž určite nevynechá možnosť, aby si naostro vyskúšala, ako sa im bude dariť na kanáli, ktorý v najbližšom období zohrá vo vodnom slalome veľmi dôležitú úlohu.“

Jakub tým naznačil aj to, že práve počas tohtoročného svetového šampionátu v Oklahoma City odštartuje veľmi náročná trojfázová kvalifikácia na OH 2028, ktorej len prvá čas potrvá až štrnásť mesiacov! „Snažil som sa naštudovať olympijský nominačný systém, ale musím sa priznať, že je taký zložitý, že som nemal šancu pochopiť ho. A tak som si povedal len jediné, že ak chcem byť v ňom úspešný a aby som si vybojoval olympijskú miestenku, tak musím v tréningu čo najviac makať a vo všetkých nominačných pretekoch jazdiť naplno. Už mi nebude stačiť prebojovať sa v nich len do finále, ale musím sa čo najčastejšie snažiť atakovať aj stupne víťazov. Viem, bude to náročné, ale verím, že ak ma nebudú obmedzovať žiadne zdravotné problémy, tak sa môžem výkonnostne vrátiť tam, kde som bol napríklad pred piatimi rokmi počas tokijskej olympiády,“ skonštatoval Jakub Grigar, ktorý ešte zdôraznil dôležitý fakt: „Už na predchádzajúcich olympiádach nebolo ľahké vybojovať si na ne miestenku, ale na tej losangelskej to bude dvojnásobne ťažké. A už teraz je jasné, že tam budú štartovať z najlepších svetových vodných slalomárov skutočne len tí najlepší.“

To je však ešte predsa len ďaleko, veď pred našimi pretekármi sú najprv v máji nominačné preteky do reprezentácie. „Pre Slovákov sa tým vlastne už nimi začne zároveň aj olympijská nominácia. Veď kto sa nedostane tento rok do reprezentácie, prakticky stratí šancu štartovať na OH 2028 v Los Angeles. Práve z toho dôvodu nechceme nechať nič na náhodu a budeme sa snažiť čo najlepšie pripraviť už na naše májové kvalifikačné preteky v Liptovskom Mikuláši a Čunove. Po návrate z Oklahoma City sa budeme po týždni striedavo pripravovať na oboch miestach. Dúfam, že tam už čoskoro potečie voda, pretože zatiaľ sa tak nedeje. Samozrejme, že máme pripravený aj plán B, ak by sa tam nedalo hneď po návrate z USA trénovať, ale tým sa ešte nezaoberáme. Teraz trénujeme v posilňovni, beháme a chodíme jazdiť na Maru alebo využívame dolnú časť kanála v Liptovskom Mikuláši, kde sa dá tiež postaviť pár bránok. A v zálohe máme možnosť ísť na vodu aj do Dolného Kubína, ktorá má síce len mierny spád, ale tiež sa dá na nej trénovať. O to viac sa teším už na sústredenie v USA, kde si prvý raz overím aj v pretekoch, čo som stihol pod vedením nového trénera Patrika Gajarského natrénovať,“ dodal Jakub Grigar.

JÁN JEŽÍK

„Áno, boli momenty, keď som zacítil v ramene miernu bolesť, ale stačilo mi dať si jeden – dva dni oddych, väčší priestor s fyzioterapeutom rehabilitácii a už bolo zase všetko v poriadku.“

Jakub Grigar má za sebou vydarenú prípravu na Reunione a už sa teší v tejto sezóne na prvé preteky v Oklahoma City.

FOTO CANOE.SK