Strieborný kajakár z tokijskej olympiády v roku 2021 prišiel na chvíľu domov a 13. júla sa vráti naspäť do Rakúska

„V pondelok som prišiel do Salzburgu, v utorok ma operovali a v stredu večer som bol doma v Liptovskom Mikuláši,“ povedal nám na úvod nášho rozhovoru Jakub Grigar, ktorý má za sebou už tretiu operáciu ramena. Po tokijskej olympiáde, kde si vypádloval v roku 2021 náš najúspešnejší kajakár striebornú medailu, išiel pod nôž s pravým ramenom, po parížskej olympiáde, ktorá sa uskutočnila pred dvoma rokmi, prišlo na rad ľavé rameno a teraz si to s ním zopakoval znovu.

„Po príchode do súkromnej kliniky v Salzburgu som bol v pondelok poobede na vyšetrení u anesteziológa a hneď na druhý deň o pätnástej hodine som išiel na operačnú sálu. Zákrok sa uskutočnil v úplnej anamnéze, takže si na nič nepamätám, ale asi po hodinke už bolo hotovo,“ pokračoval 29-ročný Mikulášan, ktorý mal podľa pôvodných plánov zostať ešte ďalších desať dní v Rakúsku, ale na prekvapenie sme ho vo štvrtok ráno zastihli už doma na Liptove. „Hneď po operácii mi lekári povedali, že ak bude na druhý deň všetko v poriadku, tak môžem ísť domov. Teraz by totiž ešte nemohli začať s rehabilitáciou, rameno potrebuje pár dní úplný oddych, ale trinásteho júla sa znovu vrátim do Rakúska. Tentoraz však nie do Salzburgu, ale do asi dvadsať kilometrov od neho vzdialeného Thalgau, kde sa nachádza diagnostické tréningové centrum Red Bullu, ktorého som člen. Tam absolvujem šesťdňovú úvodnú rehabilitáciu, po ktorej sa osemnásteho vrátim domov do Liptovského Mikuláša. Dohodli sme sa s lekármi, že teraz by som bol zbytočne v Rakúsku. Operované rameno potrebuje úplný oddych a ten budem mať aj pri svojej rodinke.“

Ako bol Jakub spokojný s pobytom na klinike? „Všetko bolo top. Do Salzburgu som prišiel aj s ocinom, s ktorým som prespal prvú noc v hoteli a druhú, po zákroku, už na klinike. Musím sa priznať, že sa o mňa starali veľmi dobre, všetko fungovalo na výbornú. V stredu ráno si ma lekári prezreli, či je všetko po operácii v ľavom ramene v poriadku a keďže bolo, mohli sme odísť domov. Auto šoféroval ocino, takže som nevynaložil pri návrate žiadnu námahu,“ vysvetlil nám dvojnásobný otec, ktorý sa veľmi tešil na to, že najbližšie dni môže stráviť so svojou rodinkou: „Aj keď v Salzburgu všetko fungovalo super, doma je predsa len doma. Dôležité je, že sa cítim dobre, a tak verím, že keď začnem s rehabilitáciou, nenastanú žiadne problémy.“

Jakub už absolvoval tretiu operácii ramena, dá sa táto nejako porovnať s tými dvoma predchádzajúcimi? „Najväčší rozdiel je v tom, že kým v prvých dvoch prípadoch mi operovali celé ramená, teraz sa lekárskemu zákroku podrobil len ľavý biceps. Dokonca nemám ani žiadnu ortézu a nemusím pri chôdzi nosiť ruku položenú v šatke, ktorá je zavesená cez krk. Len mám zákaz ju šesť týždňov akokoľvek zaťažovať. Neviem, či som dostal nejaké silnejšie lieky, ale dobrá správa je, že sa môžem bez problémov už hneď teraz aj vyspať, čo sa mi predtým nedalo. Možno je to skutočne aj tým, že teraz sa mi lekári ,vŕtali‘ len v bicepse a nie ako predtým v celom ramene. Šesť týždňov nie je až taký dlhý čas, počas ktorého nesmiem s ľavou rukou nič dvíhať. Keďže je rameno funkčné a nebolí ma, mal by som to bez problémov zvládnuť.“

Keď sme sa ešte pred operáciou s Jakubom rozprávali, skonštatoval, že pri návrate do plného tréningového procesu nechce nič uponáhľať. Aj z toho dôvodu už dopredu obetoval celú tohtoročnú sezónu, hoci teoreticky mohol stihnúť aspoň septembrové majstrovstvá Európy v talianskej Ivrei. „Pre mňa je teraz prvoradé dať sa do stopercentného poriadku, aby som mohol konečne po dlhých piatich rokoch naplno absolvovať zimnú prípravu na budúcu sezónu. To však neznamená, že budem len rehabilitovať a nebudem vôbec trénovať. Už teraz začnem robiť to, čo môžem. Na prvom mieste sú prechádzky, jazda na stacionárnom bicykli a nevynechám ani posilňovnu, ale samozrejme s tým, že ľavé rameno zatiaľ nebudem vôbec zaťažovať. Je jasné, že časť svalovej hmoty sa mi v ňom v najbližších týždňoch stratí, ale s tým sme aj so Šimonom Klimčíkom, s ktorým spolupracujem v ,posilke‘ už dlhé roky, počítali. Nepochybujem o tom, že ak nenastanú žiadne zdravotné komplikácie, v čo pevne verím, sa následne rýchlo vrátim najprv do tréningovej a neskôr aj do pretekárskej pohody,“ dodal člen KTK Dukla Liptovský Mikuláš.

Jakub Grigar nemá ani tridsať, čiže najlepšie kajakárske roky má stále ešte len pred sebou. A hoci sa nominačné súboje na OH 2028 v Los Angeles začnú teraz v júli počas majstrovstiev sveta v Oklahoma City, to neznamená, že jeho štart na štvrtej olympiáde za sebou je už nereálny. Aj v roku 2027 bude mať totiž ešte dosť možností na to, aby si v konečnom účtovaní znovu vypádloval olympijskú miestenku.

JÁN JEŽÍK

JAKUB GRIGAR NA OH

l RIO DE JANEIRO 2016 – K1: 5.

l TOKIO 2021 – K1: 2.

l PARÍŽ – K1: 6., KAJAK KROS: 6.

Takto pekne vyzerá Grigarovo ľavé rameno dva dni po operácii.

FOTO ARCHÍV (jg)