Kajakár KTK Liptovský Mikuláš je síce bez trénera a už nie je ani v Dukle, ale opäť sa chce prebojovať do reprezentácie

Najlepší svetoví vodní slalomári sú v týchto dňoch na sústredení v Oklahoma City, v dejisku tohtoročných majstrovstiev sveta. Pripravujú sa tam aj Slováci a je tam takmer kompletný náš vlaňajší reprezentačný tím. V USA z neho chýba len jeden – kajakár Adam Gonšenica.

„Už počas svetového šampionátu v austrálskom Penrithe som vedel, že podľa nových smerníc musím na udržanie sa v Dukle dosiahnuť životný výsledok. S 34. miestom mi semifinále ušlo, takže bolo jasné, že moja ďalšia budúcnosť vo Vojenskom športovom centre je veľmi otázna,“ začal náš rozhovor v tom čase ešte člen VŠC Dukla Banská Bystrica a ďalej pokračoval: „Po návrate na Slovensko chvíľu trvalo, kým padla definitíva. Svetový šampionát sa uskutočnil v októbri, a napriek občasnej malej nádeji, že v ňom zostanem, sme sa napokon v decembri dozvedeli, že ja i môj tréner Peter Cibák mladší v Dukle končíme.

Adam sa ocitol v zložitej situácii. Zostal bez kouča, nemal za sebou podporu žiadneho strediska, čiže prišiel o finančný príjem. „Ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dobré a to platilo aj v mojom prípade. V decembri som získal stály džob v jednej firme. Som vyštudovaný programátor, spolupracoval som s ňou už aj predtým, ale teraz prišla ponuka na trvalý pomer a ja som ju prijal. Môžem však pracovať flexibilne, čiže keď potrebujem, tak aj z domu, a tak stíham i tréningy.“

V každom prípade to však nemá Gonšenica jednoduché. Svoju prácu si musí urobiť a až potom môže prísť na rad vodný slalom. „Áno, predtým to bolo jednoduchšie. Keď som bol v Dukle, tak v príprave na sezónu som nemusel riešiť, ako dlho budem na sústredení. Vtedy som mohol programovať a musel trénovať, teraz musím programovať a môžem trénovať. Musím rozmýšľať dvojnásobne – koľko dní môžem vynechať z práce a čo mi dovolia moje finančné prostriedky, keďže si všetko financujem z vlastného vrecka,“ hovorí 26-ročný kajakár.

Adam nielenže nemá na vodný slalom žiadny štátny príjem, ale navyše zostal aj bez trénera. „Prípravu na nadchádzajúcu sezónu si musím platiť sám. Samozrejme, že to nie je ľahké. Na tréningoch mi často pomáhajú Matúš Hujsa so svojím zverencom Matejom Beňušom, s ktorými trénujem, keď sa to dá, za čo som im veľmi vďačný. Za daných okolností síce moja zimná príprava nebola špičková, ale snažil som sa natrénovať maximum. Najprv to bola klasika – posilňovňa, bežky, skialpinizmus, pádlovanie v Karloveskej zátoke alebo na trenažéri. Na jarnom sústredení na rozjazdenie sa som bol dva a pol týždňa v Emirátoch a teraz sa pripravujem v Čunove, kde už tečie voda,“ skonštatoval Gonšenica, ktorý dúfa, že aspoň časť finančných prostriedkov sa mu vráti: „Verím, že keď sa všetko urovná vo vedení sekcie divokých vôd Slovenskej kanoistiky, podporia ma.“

Naši najlepší slalomári sú teraz v USA, kde budú štartovať aj v rebríčkových pretekoch ICF. Aké má v pláne Adam Gonšenica? „V polovici apríla sa predstavím na podujatí ICF v nemeckom Markkleebergu, čo bude pre mňa medzinárodná generálka na nominačné preteky do slovenskej reprezentácie. A tesne pred nimi budem ešte štartovať v Mikuláši na Liptovských slalomoch.“

Potom už prídu na rad kvalifikačné preteky najprv v Liptovskom Mikuláši a potom v Čunove, na ktorých sa rozhodne o zložení slovenského reprezentačného tímu na nadchádzajúcu sezónu. Gonšenicove ambícia sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi nezmenili. „Je jasné, že sa chcem znovu prebojovať do reprezentácie. V našom športe nerozhoduje len fyzická príprava, ale výrazným spôsobom aj hlava a ja už nebudem pod takým tlakom, pod akým som bol ako člen Dukly. Vtedy som musel dosiahnuť nejaký dobrý výsledok, kým teraz ho môžem a nie je to už pre mňa otázka ďalšej budúcnosti. Možno práve pre to budem na vode uvoľnenejší.“

Posledných päť rokov boli v našom slalomárskom reprezentačnom tíme medzi kajakármi tri rovnaké mená – Jakub Grigar, Martin Halčin a Adam Gonšenica, ktorý by chcel, aby sa to ani teraz nezmenilo. „Kubo a Maťo dosahujú každý rok najlepšie výsledky, oni by nemali v ,repre’ chýbať, ale verím, že sa k nim pridám aj ja. Samozrejme, že nejaký mladý kajakár môže v nominačných pretekoch výkonnostne vyskočiť a ja budem len rád, keď príde niekto s dobrou výkonnosťou,“ hovorí Gonšenica, ktorý si tiež uvedomuje dvojnásobnú dôležitosť tohtoročných nominačných podujatí: „Áno, už v tejto sezóne sa zároveň začne aj kvalifikácia na OH 2028 v Los Angeles, takže kto sa teraz nedostane do reprezentácie, tak stratí šancu aj na olympijskú miestenku.“

Získať ju však bude pre slovenských kajakárov veľmi náročná úloha. „Kvalifikačný olympijský systém je skutočne ťažký. Ten, kto si ju chce v K1 mužov vybojovať, musí byť pravidelne na nominačných podujatiach vo finále, čiže musí mať dlhodobo vysokú výkonnosť. Podľa mňa budeme skutočne šťastní, ak si Slovensko vybojuje miestenku na OH 2028 medzi kajakármi, pretože v tejto kategórii to bude určite najťažšie,“ dodal Adam Gonšenica, ktorého v súčasnosti teší jeho zdravotný stav: „Nemám žiadny problém. Dokonca aj v ramenách, ktoré ma v minulosti trápili, nemám teraz nijaké bolesti, takže som v pohode a môžem v rámci daných okolností naplno trénovať na májové nominačné preteky. V nich sa ukáže, či som sa pripravil dobre.“

JÁN JEŽÍK

„Vtedy som mohol programovať a musel trénovať, teraz musím programovať a môžem trénovať.“

Kajakár Adam Gonšenica nechce chýbať v slovenskom reprezentačnom tíme ani šiesty rok za sebou.

FOTO CANOE.SK