MAJSTROVSTVÁ SVETA V KANOISTIKE NA DIVOKEJ VODE - ČUNOVO, BRATISLAVA (22. - 26. SEPTEMBER 2021)

Bratislava 25. septembra - Nič netrvá večne a v živote športovcov čas uteká azda až príliš rýchlo. Úspešná slovenská reprezentantka vo vodnom slalome Elena Kaliská tomuto neúprosnému faktu dlho odolávala, no napokon vek dostihol aj ju a rozhodla sa ukončiť kariéru. V domácom prostredí v Čunove počas majstrovstiev sveta.

Miesto v reprezentácii však nezískala a preto sa lúči v pozícii predjazdkyne. Túto rolu zastávala počas celého svetového šampionátu v kanoistike na divokej vode 2021. Včera sa na trati objavila v drese vyrobenom špeciálne pre túto príležitosť. Stálo na ňom Time to say goodbye – Čas povedať dovidenia. „Chcela som kariéru uzavrieť trochu iným spôsobom, to znamená účasťou a štartom na majstrovstvách sveta. Žiaľ, nepodarilo sa mi prebojovať do reprezentácie a musím to rešpektovať. Rozhodla som sa rozlúčiť sa aspoň takýmto spôsobom,“ povedala už 49-ročná (nar. 19. januára 1972) Zvolenčanka.

„To, že nie som v národnom tíme zabolelo pri srdiečku, ale myslím si, že sú aj väčšie tragédie. Už bolo načase, aby sa ukázali aj mladé dievčatá, ale majú pred sebou ešte veľmi dlhú cestu a keď na sebe nebudú tvrdo pracovať, tak budú mať veľké problémy sa porovnávať so zahraničnými pretekárkami,“ zdvihla varovný prst.

Kaliská vie, o čom hovorí. Vo vrcholnej forme patrila medzi najlepšie pretekárky na svete. Na podujatiach najvyššieho rangu získala dovedna 12 zlatých medailí, z toho dve na olympijských hrách – v Aténach 2004 a o štyri roky neskôr v Pekingu. „Myslím si, že keď to človeka stále baví a pracuje na sebe, dáva si stále nové méty. Inak to nebolo ani v mojom prípade. Stále som chcela byť medzi svetovou špičkou. Bola som ‚dríč‘ a išla som si za svojim cieľom. Samozrejme, veľkú zásluhu má na tom aj môj tréner, ktorý tomu športu obetoval maximum. Bez jeho pomoci by som také úspechy nikdy v živote nedosiahla,“ spomína vlajkonosička slovenskej výpravy na OH v Pekingu.

Prvú zlatú medailu na majstrovstvách Európy získala v roku 1998, prvenstvo na svetovom šampionáte pridala až v roku 2005, teda po úspešnom vystúpení pod piatimi kruhmi v Aténach. „Spočiatku som mala problém presadiť sa na najvyššom fóre. Bola som kvalifikačný jazdec, vyhrávala som majstrovstvá Európy, svetové poháre, ale vždy keď prišlo najvyššie podujatie, nešťastne mi to ušlo. Potom prišiel rok 2004, všetko sa zlomilo a dosiahla som na prvú najvyššiu vytúženú métu,“ bilancuje s úsmevom na tvári.

Vďaka dvom olympijským medailám sa zaradila medzi našich najúspešnejších športovcov. Spolu s ďalšími rovesníkmi vybudovala zo Slovenska vodnoslalomársku veľmoc a z tejto pozície ťažia naši reprezentanti dodnes. „Rada spomínam na to, keď sme sa pretekali s Mišom Martikánom, bratmi Hochschornerovcami či Jurajom Minčíkom. To bola neskutočná partia. Sidney, Atény, Peking… Sme staršia generácia, máme na to trochu iný pohľad. Doba sa mení, prichádzajú nové hviezdy,“ zamyslela sa Kaliská.

Keď začínala, vodní slalomári na Slovensku, ale i vo svete mohli o dnešných podmienkach iba snívať. O to väčšiu váhu mali následné úspechy. „Vodný slalom nebol olympijská disciplína a preto sme boli na chvoste z hľadiska podpory, ale vtedy to nebolo ani podstatné. Chceli sme najmä športovať, bavilo nás to a boli sme rodina. Po dvadsiatich rokoch sa vodný slalom opäť dostal do olympijského programu a pre nás všetkých to bola veľká výzva. Myslím si, že sme to využili naplno. Spomienky a zážitky sú pekné,“ povedala.

A čomu sa chce venovať po skončení aktívnej kariéry? „Nechajme sa prekvapiť, zatiaľ to nebudem prezrádzať,“ nechala svoju budúcnosť zahalenú rúškom tajomstva.

Text: Samuel Prekop
Foto: Peter Brichta

Pre viac informácií sledujte našu webstránku: www.canoebratislava.sk

Instagram: www.instagram.com/canoeslalombratislava

Facebook: www.facebook.com/CanoeSlalomBratislava