Do olympijského Tokia odleteli prví spomedzi všetkých slovenských športovcov. Vodní slalomári majú za sebou dvojtýždňové sústredenie v dejisku Hier XXXII. olympiády, presunuli sa do olympiskej dediny a v nedeľu začínajú súťažiť.

„Finálna fáza prípravy bola veľmi kvalitná. To, že sme boli na japonskej vode na jeseň 2019, bolo už dávno zabudnuté. Prekážky v kanáli pomenili, zostal však charakter vody, mimochodom, veľmi náročný. Práve preto boli tréningy počas oficiálneho predolympijského kempu nesmierne dôležité,“ zhodli sa kajakárka Eliška Mintálová a kanoista Matej Beňuš.

Obaja sa súťažne predstavia už v nedeľu ráno nášho času, keď vstúpia do olympiády kvalifikačnými jazdami.

Dvadsaťdvaročná rodáčka zo Žiliny bude na predolympijské sústredenie isto nikdy nezabudne. „V druhý deň tréningu som nabúrala prednou špicou lode do prekážky, vykĺbila a zlomila som si palec na nohe. Mám však okolo seba skvelých ľudí. Môjmu trénerovi Petrovi Cibákovi sa podarilo upraviť mi loď tak, aby som v nej vedela sedieť aj za týchto okolností. Hoci s bolesťou, ale môžem komfortne trénovať. Do toho skvelý tím lekárov a fyzioterapeutov, všetci robia maximum, aby som sa mohla v deň D sústrediť len na preteky. Všetkým som nesmierne vďačná,“ poznamenala Mintálová.

Spočiatku si v Japonsku zvykali na obrovskú vlhkosť, ktorá narobila paseku nejednému účastnikovi hier. „So všetkým sme sa postupne zžili. Aj na nie celkom chutné jedlo v hoteli sme si zvykli. O to viac si teraz vážime olympijskú dedinu, kde je obrovský výber a každý si príde na svoje.“

Priznala však, že koronavírusová izolácia v ostatných mesiacoch na nej zanechala stopu. „Tie davy ľudí v olympijskej dedine sú doslova šok. Všetci sme si akosi zvykli na život v úzkom okruhu ľudí a tu zrazu kvantá tvárí okolo,“ usmiala sa pokračovateľka Eleny Kaliskej a Jany Dukátovej na OH, ktorá sa medzičasom popasovala aj s problém so spánkom. „Prvá noc v dedine bola náročná, papierová posteľ dala zabrať. Ale prispôsobením matraca som problém vyriešila.“

Telo aj hlavu má pripravené na nedeľu. „Mentálne som nastavaná pozitívne, odmakala som dosť, hoci samozrejme, vždy sa dá viac. V každom prípade, aj na tejto náročnej vode máme všetci rovnaké podmienky. Mám na to uspieť. Na štart treba ísť s chladnou hlavou a bude to super,“ uzavrela Mintálová.

Stres si nepripúšťa ani jej reprezentačný kolega Matej Beňuš. „Predolympijské sústredenie som si užil, nová voda - nový impulz. V izbe som si zriadil improvizovanú posilňovňu, takže sme odtrénovali všetko potrebné,“ zhodnotil obhajca striebornej medaily z Ria de Janeiro 2016.

Slovenskí kanoisti ťahajú unikátnu sériu, keď sa od olympiády v Atlante 1996 vždy vracali domov (aspoň s jednou, v Sydney 2000) dvomi medailami. „Nijako zvlášť si to nepripúšťam. Možno to ešte príde, ale možno ani nie. Olympiáda je síce špeciálna, ale v konečnom dôsledku sú to len preteky ako každé iné. Len stopercentná koncentrácia na výkon môže priniesť vytúžený úspech,“ skonštatoval vlajkonosič slovenskej výpravy.

Medzinárodný olympijský výbor (MOV) zmenil tento rok zaužívanú prax a každá výprava má možnosť vymeniť jedného vlajkonosiča za dvoch, muža a ženu. Rozhodli tak v rámci presadzovania rodovej rovnosti. Slovenský olympijský a športový výbor (SOŠV) informoval o menách vlajkonosičov v stredu - v piatok sa v úlohe vlajkonosičov slovenského tímu predstavia strelkyňa Zuzana Rehák Štefečeková a práve Matej Beňuš.

Presné informácie o tom, ako to na piatkovom slávnostnom podujatí bude vyzerať, však ešte nemajú: "Neviem, či si ju budeme podávať, alebo ako to bude, ale s Maťom to bude určite kopa zábavy,“ povedala Štefečeková pre TASR.

Beňuš si o svojej úlohe zatiaľ zisťoval len praktické informácie. Dodal však, že je na ňu pyšný a sledovať ho bude aj rodina: „Pýtal som sa zatiaľ len na to, kedy je odchod a kedy príchod. Deti to určite budú pozerať aj s manželkou. Tešia sa na to a budú povzbudzovať. Ja mám výhodu, že mám skoro dva metre, tak verím, že slovenská vlajka bude dobre vidieť. Niesť ju je veľká pocta,“ dodal Beňuš.

TASR + luc, FOTO TASR/MARTIN BAUMANN