Budúcnosť Centra rýchlostnej kanoistiky a veslovania v Jarovciach je po dlhšom čase o niečo konkrétnejšia. V prvom štvrťroku 2021 podalo občianske združenie Slovenská kanoistika žiadosť o územné rozhodnutie na stavebný úrad v Bratislave-Rusovciach

Investičné náklady na vodácke centrum s rozlohou 60 hektárov, kde sa majú konať národné a medzinárodné podujatia aj športová rekreácia obyvateľov, sú predbežne 30 miliónov eur bez DPH, informoval generálny manažér občianskeho združenia Slovenská kanoistika Boris Bergendi.

Otvorená otázka financií

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR považuje areál za projekt, ktorý by mohol byť pre obyvateľov Bratislavy a jej okolia prínosom vzhľadom na jeho polohu, dostupnosť a počet potenciálnych návštevníkov. „Pozorne sledujeme, ako sa k podpore projektu postaví mesto a mestské časti, vyšší územný celok, Slovenský vodohospodársky podnik, orgány, ktoré majú v kompetencii rozvoj turistického ruchu, komerčné subjekty a podobne. V prípade ich aktívnej finančnej podpory ministerstvo poskytne kladné stanovisko k podpore financovania projektového zámeru zo zdrojov štátneho rozpočtu alebo z prostriedkov EÚ,“ vyjadril sa jeho odbor komunikácie.

Všetky orgány a inštitúcie, ktoré ministerstvo spomína, už kladné stanovisko vyjadrili. Výsledkom toho je zisťovacie konanie, ktoré sa uskutoční tento mesiac, reagoval generálny manažér kanoistov s tým, že bez toho by sa k tomuto konaniu nedostali. „Preto verím, že sa nájde cesta k financovaniu projektu aj zo strany ministerstva školstva, pod ktoré šport patrí. S ním máme už niekoľko rokov rozdiskutovanú možnosť financovania, ktoré určite prispeje aj k projektu rýchlostnej kanoistiky jedného z najúspešnejších športov, keď v minulosti ukázali schopnosť uvoľniť financie pri mnohých projektoch iných športov,“ vyhlásil B. Bergendi. Kanoisti nechcú ísť pri výstavbe komerčnou cestou, ich hlavnou úlohou je výchova mládeže a starostlivosť o štátnu reprezentáciu. V súvislosti s rezortom životného prostredia povedal, že rokujú o získaní povolení k projektom.

„Termín 21. apríl, kedy bude ústne konanie s miestnym zisťovaním, je pre nás veľmi dôležitý. Stretnú sa dotknuté orgány a opäť si prejdeme celú štúdiu. Potom čakáme na vyjadrenie stavebného úradu. Veríme, že na jeseň by sme mohli získať stavebné povolenie,“ povedal B. Bergendi.

V prvej etape treba vybudovať pre medzinárodné preteky príjazdovú cestu, budovu s cieľovou vežou, zázemie a infraštruktúru s nákladmi vo výške 12 miliónov eur. Pre porovnanie uviedol, že vykopanie priestoru pre vodnú plochu, čo je dnes už hotové, by si v súčasných cenách vyžiadalo 70 miliónov eur.

Kanoistika potrebuje regulérne podmienky

V zadunajskej časti Bratislavy má kanoistické centrum, ktorého autorom je bratislavský JF ateliér, vyrásť na pozemkoch v Petržalke a Jarovciach. Jeho súčasťou má byť udržiavaná vodná plocha, most ponad Jarovecké rameno, lávky, objekty pre kanoistov a veslárov, objekty štartu a cieľa, obslužná komunikácia, zázemie pre športovcov a návštevníkov, športová hala a parkovanie. Od novembra minulého roka má projekt právoplatný súhlas Okresného úradu Bratislava, odboru pre životné prostredie, pre jeho realizačný variant 2m.

„Potrebujeme regulárne podmienky v rýchlostnej kanoistike, kde desatiny sekundy rozhodujú napríklad o umiestnení na majstrovstvách Slovenska. SR zaostáva v porovnaní s krajinami Vyšehradskej štvorky v športovej infraštruktúre, vrátane rýchlostnej kanoistiky,“ konštatoval B. Bergendi s tým, že slovenské kluby sú situované pri riekach, kde je rôzne prúdenie vody, ktoré ovplyvňuje výsledky jednotlivých súťažiacich lodí. Ocenil prínos areálu Divoká voda pre vodný slalom v Bratislave-Čunove a v Liptovskom Mikuláši, čo sa dlhodobo odráža vo výsledkoch slovenskej reprezentácie.

Pripravení na záplavy

Areál v Jarovciach-Zemníku je hlboká štrková jama, ktorá vznikla v súvislosti s výstavbou vodného diela Gabčíkovo, v ktorom vodné rastliny nebudú prerastať z dna až na hladinu, tvrdí B. Bergendi. Rizikom však nie je kolísanie hladiny, ale fakt, že štrkovisko sa nachádza v záplavovom území. „Sme na to pripravení, všetky budovy budú na násype odolnom proti tisíc ročnej vode. Výška násypu bude bezpečná aj proti najväčším povodniam, ktoré boli v Bratislave. V prípade vysokej hladiny však preteky nebudú“, povedal B. Bergendi.

Nový kanoistický areál v Bratislave zaujíma aj Medzinárodnú kanoistickú federáciu ako potenciálne dejisko najdôležitejších športových podujatí. Európska kanoistická asociácia podporuje areál už tak, že vybrala Zemník ako dejisko Majstrovstiev Európy juniorov v roku 2023. Samozrejme, s podmienkou, že areál bude na takéto podujatie pripravený. Slovenskí kanoisti tu stavajú na dobrom prepojení na diaľnicu aj na bratislavské letisko, čo ocenia najmä zahraniční účastníci. Na tejto kvalitnej vodnej ploche by sme mohli robiť aj olympijské disciplíny, pripomenul B. Bergendi.

Myšlienka stavby vodného areálu v Jarovciach má 50 rokov. Pozitívny zlom nastal v roku 2013, keď vtedajší minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) vyvolal spoločné rokovanie s ministerstvom životného prostredia, štátnym podnikom Vodohospodárska výstavba a zväzom kanoistiky, spomína na začiatky zámeru B. Bergendi s tým, že v roku 2014 podpísali zmluvu s Vodohospodárskou výstavbou a spolupracujú aj so Štátnou ochranou prírody.

autor: Monika Voleková

https://reality.trend.sk/verejny-priestor/prva-etapa-vystavby-spickoveho-vodackeho-arealu-jarovciach-vyziada-12-milionov-eur