Po dlhom a únavnom lete na trase Buenos Aires – Viedeň, s medzipristátím v Madride, v nedeľu popoludní dorazila do Bratislavy z III. olympijských hier mládeže, ktoré sa konali v hlavnom meste Argentíny, naša úspešná rýchlostná kanoistka Katarína Pecsuková. V príručnej batožine si strážila striebornú medailu, ktorú si vybojovala v kajakárskom šprinte.

„Medailu som šťastne priviezla domov a určite sa bude vynímať na poličke na čestnom, dobre viditeľnom mieste,“ povedala nám Katka iba pár hodín po prílete.

Neprišla iba bohatšia o cenný kov, ale takmer trojtýždňový pobyt na tomto vrcholnom svetovom mládežníckom športovom podujatí jej dal ešte čosi navyše: „Pre mňa znamenal cenné skúsenosti, spoznala som nových ľudí, trocha si precvičila aj angličtinu... Čo sa týka pretekov, naučila som sa, ako jazdiť na vlnitej vode, vďaka slalomu som získala lepší cit pre vodu, a takisto aj to, ako sa zlepšiť v rýchlostnej kanoistike. Obe disciplíny sú si podobné, ale zároveň odlišné. Zisk medaily je pre mňa veľká motivácia do ďalšej kariéry. Dúfam, že sa mi bude ešte dlho dariť. Preteky priniesli pre mňa aj ponaučenie zo slalomu, že mám jazdiť  všetky preteky od začiatku až do konca naplno a nevypúšťať posledných 50 metrov. Každá chyba aj sklamanie však posúvajú človeka ďalej,“ vraví mimoriadne talentovaná, 15-ročná športovkyňa.

Aj v slalome super výsledok

Je super výsledok i to, že aj v slalome dokázala držať krok so špecialistkami na túto disciplínu a postúpila do najlepšej osmičky. Ak by sa medaily udeľovali za kombináciu šprintu a slalomu, suverénne by získala zlato v kombinácii. Koľko pozornosti venovala v príprave slalomu?

 „V apríli sme mali kvalifikáciu v Barcelone a slalom som začala trénovať zhruba mesiac predtým. Pred pretekmi v Buenos Aires som to skúsila sedemkrát a  vzhľadom na to, že sa niektoré pretekárky na to pripravovali štyri roky, je to super. Škoda, že sa oproti Barcelone zmenili pravidlá, kajakárka mohla ísť za kanoistku a naopak. A tak som mala tri súperky navyše. Ak by som ich nemala, medaila by bola istá,“ vraví Katka, ktorá navštevuje základnú školu na Sokolíkovej ulici v Bratislave.

Otec a tréner: Katkina všestrannosť ma teší

Nadviaže na ňu otec a zároveň tréner v Slávii UK Bratislava Peter Pecsuk:  „Ako jediná postúpila medzi prvú v osmičku tak v šprinte ako aj slalome. Keďže sa jazdilo vyraďovacím systémom, bolo to aj o šťastí. A na našu smolu, vo štvrťfinále narazila na slovenskú kolegyňu Emanuelu Luknárovú, ktorá suverénne zdolávali svoje súperky o dve-sekundy a získala zlatú medailu. Pred pretekmi by sme boli spokojní s umiestnením v prvej osmičke, ale keď sme videli po prvej jazde, že Katka príliš nezaostáva za najlepšími... Myslím si, že ak by sme sa vo štvrťfinále vyhli Luknárovej, so silami by sme stačili aj na semifinále. Sme však spokojní aj s umiestnením, ktoré dosiahla. V kombinácii by jednoznačne vyhrala. My sme cestovali do Buenos Aires s tým, že takáto možnosť prichádza do úvahy, nik nám však predtým nevedel povedať, ako to vlastne je. Až na mieste sme sa dozvedeli, že obe disciplíny sa budú hodnotiť len zvlášť. Mrzí nás to, pretože Katka pri svojej všestrannosti a univerzálnosti, čo predviedla v oboch disciplínach, mohla získať ďalšiu medailu – zlatú.“

Z medaily dcéry v šprinte má, pochopiteľne, veľkú radosť: „Samozrejme, že medaila bola pre nás príjemným prekvapením, a ešte sme ju ani poriadne nestihli osláviť. Po šprinte nás čakali ďalšie preteky v slalome. Oslavu sme si nechali na doma.“

V tejto sezóne absolvovala Katka vrcholné medzinárodné podujatia v rýchlostnej kanoistike od šprintérskych disciplín až po maratón, Súťaž olympijských nádejí a všade sa jej darilo. Takáto univerzálnosť je unikátna. Na čo sa sústredí v budúcej sezóne? „Teší ma to. Aj testovania v Národnom športovom centre naznačujú, že má veľmi dobrý vytrvalostný základ. Keďže ide o 15-ročnú pretekárku, zrejme ani v budúcej sezóne sa nebudeme špecializovať len na kratšie alebo iba dlhšie trate, až s pribúdajúcim vekom sa rozhodneme, na čo sa zameriame,“ odpovedá Peter Pecsuk.

Katarína je i úspešná bežkyňa, čo pozitívne vplýva na vytrvalostné parametre. „Áno, v minulosti veľa behávala a beh je aj súčasť nášho kanoistického tréningu. Ešte stále je aj atlétka, registrovaná v atletickom klube, tréner sa na ňu neustále pýta, bolo tak aj v sobotu na Behu Devínskou kobylou... Žiaľ, počas sezóny už bežecké podujatia príliš nestíha, sem-tam sa na nich zúčastní na jar či v jeseni,“ vysvetľuje jej otec.

Cení si, že počas olympijských hier mládeže mohol byť v dejisku podujatia a pripraviť tak Katku čo najlepšie na preteky: „Boli tam dve pretekárky, ktoré reprezentovali našu kanoistiku, jedna slalomárka a jedna rýchlostná kanoistka. Pôvodne mal cestovať iba tréner Patrik Gajarský. Som však rád, že aj zásluhou zväzu – Slovenskej kanoistiky – som mal možnosť vycestovať aj ja. V Buenos Aires som bol sedem dní pred pretekmi, takže sme stihli aj viacero dvojfázových tréningov, doobeda rýchlosť, poobede slalom, alebo naopak. Dobre sme sa tak pripravili na preteky. Po nich som mal možnosť ešte dva-tri dni pobudnúť  v Buenos Aires a pozrieť si niečo aj z mesta.“

Investície do slovenských kanoistiek sa vyplatili, len vďaka nim sa Slovensko nevracalo z III. olympijských hier mládeže bez medaily. Vodná slalomárka Luknárová (zlato a bronz) a rýchlostná kanoistka Pecsuková (striebro) sa pričinili o kompletnú medailovú zbierku slovenskej výpravy  v Buenos Aires. 

Ladislav Harsányi

Foto SOV a archív