Petrla: Malý, ale efektívny tím

PO MAJSTROVSTVÁCH SVETA V RÝCHLOSTNEJ KANOISTIKE

KODAŇ

16. – 19. 9. 2021

Trikrát v ére samostatnosti Slovenska, postupne v nemeckom Duisburgu 1995, kanadskom Dartmouthe 1997 a opäť v Duisburgu 2013, nezískali naši vodáci na majstrovstvách sveta v rýchlostnej kanoistike žiadnu medailu. Na túto smutnú tradíciu uplynulý týždeň v Kodani, našťastie, nenadviazali. Na dánskej vode vybojovali dva cenné kovy na polkilometrovej vzdialenosti. Striebro štvorkajak Samuel Baláž, Denis Myšák, Csaba Zalka a Adam Botek, bronz dvojkajak Samuel Baláž a Denis Myšák. Nielen o nich sme po šampionáte hovorili s vedúcim výpravy Filipom Petrlom, športovým riaditeľom sekcie hladkých vôd Slovenskej kanoistiky.

 

- Ste spokojný s účinkovaním našich športovcov na majstrovstvách sveta?

„Určite som spokojný so ziskom dvoch medailí, tobôž preto, že ich máme z disciplín, ktoré budú na programe olympijských hier v Paríži. V kútiku duše som však čakal viac. Aspoň jednu ďalšiu v inej kategórii, ktorú je zbytočné konkretizovať.“

- Mohlo Slovensko vydolovať viac v prípade, ak by malo na MS viac ako jedenásť reprezentantov?

„Doma nezostal nik z vážnych kandidátov na medailu. Počet športovcov ovplyvnilo, že sa MS uskutočnili v netradične neskorom termíne a tiež, že to bolo necelé tri týždne po svetovom šampionáte juniorov a pretekárov do 23 rokov. Medzi nimi bolo zopár športovcov, čo by si minimálne zaslúžili účasť na MS. Lenže tak oni, ako aj ich realizačné tímy, mali za sebou v tomto pandemickom období už dosť. A tak sme ich nechali oddychovať. Celkove sme však mali v Kodani malý, ale efektívny tím.“

- Vieme, že pochvalu si zaslúžia najmä medailisti. Dá sa u  ďalších hovoriť o sklamaní?

„V niektorých prípadoch áno. Netreba si pred nimi zakrývať oči, napokon vedia to aj oni. Príklad za všetky je kanoista Matej Rusnák, ktorý mal plnú podporu zväzu. Najprv v boji o účasť v Tokiu. To mu nevyšlo a potom mal príležitosť pripraviť sa na majstrovstvá sveta, ktoré mali byť jeho vrcholom roka. Ale zlepšenie jeho výkonnosti neprišlo.“

- Nielen Rusnák, ale aj iní naši kanoisti zaostávajú za kajakármi v medzinárodnom meradle. Potešilo vás v tejto súvislosti 6. miesto mladej dvojice Eduard Strýček, Peter Kizek v C2 na tisíc metrov?

„Títo chlapci nesklamali, ale sú ešte len na začiatku svojej cesty. Mal som s nimi v Kodani dlhší rozhovor, počas ktorého sme si vyjasnili, akou cestou by sa mali vybrať, aby zúročili svoj talent. Medzi najlepších sa dostanú iba v prípade, ak sa športu oddajú na sto percent. Ak si uvedomia, že iba tvrdá tréningová práca prinesie svoje ovocie. Takže ešte len uvidíme, čo z nich bude. Oplatí sa však s nimi pracovať.“

- Máme doma aj iné talenty? Napríklad aj medzi dievčatami, z ktorých bola v Kodani iba Mariana Petrušová.

„Nuž, výrazne sľubné kanoistky teraz nemáme. Nedávno sme mali talenty, ktoré však už zo súťažnej vody, žiaľ, odišli. Medzi kajakárkami je situácia predsa len lepšia. Škoda, že Petrušová nebola v Kodani celkom zdravá a takisto, že na MS nemohla ísť Lisa Mária Gamsjägerová. Tieto dve dievčatá, ak budú zdravé, sú reálne uchádzačky aj o OH v Paríži. Svoj talent by mohli zveľadiť Dagmar Čulenová a Romana Jakubisová, ktoré na MS do 23 rokov obsadili v olympijskej disciplíne K2 na 500 metrov pekné piate miesto. Nemenej sľubne sa črtajú juniorky Bianka Sidová a Katarína Pecsuková.“

- Vráťme sa k jasne radostným témam, teda dvom medailám. Čo ukázali tieto výsledky smerom k parížskej olympiáde?

„Doteraz sme sa z pochopiteľných príčin sústreďovali na K4, čo sa ukázalo správne, veď naša loď získala v Tokiu bronz. Kombinácia s K2 na rovnakej päťstometrovej vzdialenosti je oveľa vhodnejšia, než K2 v Tokiu, kde bola na programe ešte tisícka. K4 a K2 budú smerom do Paríža naše ťažiskové disciplíny.“

- Na programe MS boli aj miešané disciplíny, muži a ženy súťažili v spoločnej lodi K2 a C2 na dvesto metrov. Zameria sa Slovensko aj tieto kategórie?

„Na rozdiel od iných športov, kde môže napríklad v štafetách muž či žena sám ukázať v miešanej súťaži svoju výkonnosť, to nie je v kanoistike šťastné riešenie. Muži a ženy trénujú inak, majú iné fyzické schopnosti, nájsť ich súlad v lodi je náročné. Zatiaľ nemáme v úmysle venovať sa týmto mixom.“

- Aký bol celkove šampionát v Kodani? Videli sme športovcov bez rúšok, ale aj prázdne hľadiská...

„Bol to špecifický šampionát. V celom Dánsku sú protipandemické opatrenia uvoľnené, rúška sme nevideli na ľuďoch ani v obchodných centrách. Z tohto hľadiska sme si trochu vydýchli, ale boli sme i naďalej ostražití. Z organizácie MS som bol sklamaný, pripadala mi poloamatérska. Vzhľadom na to, že boli súčasťou osláv storočnice organizovanej kanoistiky v Dánsku, ma to nepríjemne prekvapilo. Dáni majú síce v tomto športe niekoľko vynikajúcich športovcov, ale MS asi slabo propagovali, keď tam diváci takmer neboli. Zaiste však aj preto, že za vstupenky pýtali organizátori až štyridsať eur.“

 

 

Hrejivá náplasť na boľavú dušu

Zo štvorkajaka najviac túžil po kodanskej medaile Csaba Zalka. On totiž chýbal v bronzovej olympijskej lodi v Tokiu, kde spolu so Samuelom Balážom, Denisom Myšákom a Adamom Botekom pádloval Erik Vlček. „V Japonsku, kde som bol aj na celej príprave, som prežil najťažšie týždne v tomto roku. Vedel som, že nebudem súťažiť a takisto aj to, že moja výkonnosť bola v ,rozstrele’ len o trošičku slabšia od Erika Vlčeka,“ vrátil sa v smutných spomienkach do Tokia Csaba Zalka.

Aby sa vyrovnal s olympijským sklamaním, začal po návrate spolupracovať s mentálnym koučom. „Už on mi pomohol, ale dôležitú hrejivú náplasť som dostal práve teraz v Kodani. Som veľmi rád, že sme získali striebro. Medailu som veľmi chcel, veľmi ma potešila. Takúto radosť som asi neprežíval ani v Szegede, kde sme pred dvoma rokmi vybojovali bronzom olympijskú miestenku,“ pokračoval mladý Šamorínčan, ktorý od konca augusta trénuje v Bratislave pod vedením Andreja Wiebauera.

„Pridal som sa k Samovi Balážovi a Denisovi Myšákovi. Je to najlepšia dvojica päťstovkárov u nás. Už teraz vidím na sebe progres a chcem sa dostať na ich úroveň, aby som o tri roky v Paríži na olympijskej vode už nechýbal,“ dodal odhodlane Csaba Zalka, ktorý sa ešte stále iba zmieruje s absenciou v Tokiu, ale aj tak má v tomto roku peknú bilanciu. Veď v rovnakej lodi ako teraz v Kodani získal v júni striebro aj na ME v Poznani.

 

TOMÁŠ GROSMANN

V denníku Šport 21. 9. 2021

Dňa 21.09.2021

Jantext
Vajda

Preteky

I. KP seniori

30.04.2021 - 02.05.2021

Majstrovstvá SR dlhé trate

07.05.2021 - 08.05.2021

Medzinárodná regata juniorov/U23

29.05.2021 - 30.05.2021

KP juniori

05.06.2021 - 05.06.2021

Veľká cena Komárna

12.06.2021 - 13.06.2021

Pohár SNP

19.06.2021 - 20.06.2021

Trenčianska regata

26.06.2021 - 27.06.2021

Novácka päťstovka

03.07.2021 - 04.07.2021

Samaria Cup & Memoriál V. Gálisa

10.07.2021 - 11.07.2021

Pohár Interu

24.07.2021 - 25.07.2021

Majstrovstvá SR krátke trate

06.08.2021 - 08.08.2021

III. KP na MS seniori

28.08.2021 - 29.08.2021

Pohár Slávie UK

04.09.2021 - 04.09.2021

Dunajský maratón

12.09.2021 - 12.09.2021

Hargašov memoriál

25.09.2021 - 25.09.2021

Rozlúčkové preteky

02.10.2021 - 02.10.2021

Partner
Partner
Partner