12.1. 18:56 - Ivana Mládková s chuťou bežkuje: Po takej sezóne by bola škoda ukončiť kariéru | 12.1. 06:03 - ŠCP v Ramsau: Bežkujú, behajú, plávu, vyberajú pokuty za mobil | 11.1. 18:15 - Dukla v stredisko Livigno: Makajú, varia a kochajú sa scenériou | 10.1. 19:24 - Kohlová sa chce vrátiť do vrcholovej kanoistiky a pobiť sa o MS, prezradil jej tréner | 8.1. 11:55 - Do Ramsau sa vydala slovenská kanoistická elita | 5.1. 15:43 - Prvým súťažným podujatím roka 2018 v rýchlostnej kanoistike M-SR v ťahaní na trenažéri |

Aktuality

23. december 2017

Gelle a Botek, deviati v ankete Športovec roka 2017: Stále zaberáme striebornými pádlami


Peter Gelle (33) a Adam Botek (20). Dvaja muži z jedného kajaka, ktorí si spoločne vypádlovali striebro z kanála v Račiciach v rámci majstrovstiev sveta 2017 v kategórii K2 na 1000 metrov. Tento vynikajúci úspech „potlačil" dvojicu rýchlostných kanoistov do desiatky najlepších v ankete Športovec roka 2017. V nej nakoniec „pristáli" na 9. pozícii.

 

PETER GELLE: Čerešnička na tortu roka prišla v Račiciach

Peter, ak by si mal spustiť film s vrcholnými okamihmi roka 2017, čo by v ňom nesmelo chýbať?

„Už na jar sa mi podarilo dostať na Svetovom pohári v Szegede do finále, čo sa mi minulosti v takom ranom štádiu sezóny nikdy nepodarilo. V predchádzajúcich rokoch to bolo komplikovanejšie, nemal som takú formu, akú som si predstavoval. Je pravda, že po tom, ako som v kvalifikácii ovládol singlové disciplíny, som bol spokojný, ale vo svetovej konkurencii je to náročnejšie. Prišli majstrovstvá Európy, z nich som však bol sklamaný, medzi vrcholy roka by som ich určite nezaradil. Druhé kvalifikačné preteky však už boli veľmi pekným ukazovateľom smerom k majstrovstvám sveta v singli i debli. A práve na nich prišla čerešnička na torte roka 2017."

Striebro v K2 na tisícke s mladým Botekom bolo pre mnohých veľkým prekvapením, skoro až šokom aj z dôvodu, že ste sa dali dohromady len pár týždňov pred šampionátom. Pre vás s Adamom, ako aj trénerov však možno ani nie, pretože už tréningové časy a parametre dávali šancu na dobré umiestnenie...

„Áno, tréningové časy boli sľubné, zvlášť ten z kvalifikácie na Zemníku, kde sme mali výbornú konkurenciu v Erikovi Vlčekovi s Tiborom Linkom, či Jurajov Tarrovi s Denisom Myšákom. Aj v priebehu tréningov vyskočili isté momenty, ktoré naznačovali, že by to mohlo dobre dopadnúť. Preto som nepochyboval, že by sme sa mali umiestniť na MS do prvej šestky a to bol aj náš cieľ, ktorý sme si stanovili. Vedel som, že na to máme. Nakoniec sme preteky zvládli výborne, ale aj tak si myslím, že je stále je v nás trocha viac a vedeli by sme sa dostať do ešte lepšej pohody. Počas tréningov pred MS boli chvíle, keď to šlo úplne perfektne. Pokiaľ deblovka pretrvá, môžeme na to nadviazať."

Váš finiš v druhej polovici trate, respektíve na posledných 200-300 metroch v Račiciach, bol naozaj strhujúci. Ty si ním známy až povestný a zdá sa, že si dokázal strhnúť aj mladého kolegu.

„Adam ma poznal, vedel, akým štýlom jazdím. A bolo vidieť, že mu to vyhovuje, čo ma potešilo. Napríklad v semifinálovej jazde to bol on, ktorý začal skôr s finišom. Trocha ma to prekvapilo, ale povedal som si, no dobre: keď to tak cítiš, v poriadku, poďme do toho. A dopadlo to vynikajúco. Bol to výborný ukazovateľ a verím, že aj v budúcnosti sa dokážeme dostať do takejto parádnej formy a využiť našu zbraň, čiže finiš. Ešte budúci rok môžeme experimentovať, čo zvládneme a kam by sme sa vedeli posunúť, aby sme boli pripravení na viaceré varianty nášho pretekania."

Pozrel si si video z vašej pamätnej medailovej jazdy?

„Niekoľkokrát som si to pustil zo záznamu a jazda sa mi páčila. Bola rozumne rozložená, videl som, ako to niektorí súperi v úvode prepálili a doplatili na to. Teraz nehovorím o Nemcoch, oni by to asi zvládli, ale tam sa prihodila nejaká chybička. Skôr išlo o Španielov a ďalších, ktorí si to nezrátali na začiatku príliš dobre."

Adam stále používa „strieborné" pádlo z Račíc. A ty?

„Tiež s ňou ešte „dojazďujem", ale po ďalšej sezóne si ho odložím, aby mi aj po rokoch pripomínalo tie krásne časy."

Kedy sa dáš opäť do spoločnej prípravy s Botekom?
„Každý z nás sa pripravuje osobitne v K1, kde musíte byť veľmi dobre pripravený, silný a potom sa to zužitkuje v debli. Po návrate z jarných sústredení začiatkom apríla si musíme opäť sadnúť do lode spolu, aby sme vedeli zajazdiť dobré časy v kvalifikáciách."

Čo sa týka rodinného života a súkromia, ani z tohto pohľadu nebol pre teba rok 2017 tuctový.

„Bolo toho dosť. Privítali sme ďalší prírastok do rodiny, synčeka Aloisa Františka. Spočiatku to bolo hektické obdobie, na ktoré nadviazalo veľmi príjemné. Manželka je bývalá športovkyňa, vie, čo prináša so sebou športový život, má pre to veľké pochopenie a silno ma podporuje. Vďake nej je možné takto dobre to zvládať. Hlavne od septembra som sa venoval rodine a škole. Od nového roka sa však opäť všetko podriadi kanoistike a rodina si bude musieť vystačiť s tým zvyškom času, ktorý jej môžem venovať."

Aby si toho nemal málo počas roka, venoval si sa aj štúdiu. S akým úspechom?
„Študujem druhý rok na Technickej univerzite v Ostrave, na Fakulte bezpečnostného inžinierstva. Má to zaujímavú skratku - FBI. Nedávno sa mi podarilo zložiť skúšku z matematiky, ktorú som si prenášal z predchádzajúceho ročníka a mám úspešne za sebou ďalšie dve. Problémy mi však robí letný semester, keď sme nonstop preč. Tréningové a pretekárske obdobie je náročné na čas i fyzickú stránku, a je to ťažké skĺbiť so štúdiom."

Aký význam pripisuješ tomu, že s Botekom ste sa ocitli v top desiatke v ankete Športovec roka 2017?

„Som veľmi rád, už aj z dôvodu, že je zastúpený náš šport - kanoistika. Ukázalo sa, že stále patrí medzi top športy na Slovensku. To nám nemôže nik vziať. Či už káštvorky, kádvojky, vždy niekto figuruje medzi poprednými športovcami. Samotný fakt, že sme sa dostali v tejto elitnej spoločnosti, kde vidno, akých neskutočne kvalitných športovcov táto krajina má, je pre nás veľká pocta. V roku 2011 som v ankete skončil na 4. mieste spoločne s Erikom Vlčekom. Vtedy sme boli v K2 úradujúci majstri sveta na tisícke."

Adam si musel na galavečer kúpiť nový oblek. Ty si podobné starosti nemal...

„Naštastie, od klubu VŠC Dukla Banská Bystrica mám vojenský úbor, iba si ho vytiahnem zo skrine, nahodím na seba a nemám s tým žiadne starosti."

Na budúci rok vraj chystáš v rámci prípravy jednu exotickú novinku. Môžeš prezradiť, čo to bude?
„Chceli by sme sa v marci vybrať do Mexika na vysokohorskú prípravu. Konzultoval som to aj s Portugalčanom Pimentom, ktorý patrí do absolútnej svetovej špičky. Destináciu mi odporúčal. Tak sa tam chystáme, je to ešte posledný rok, počas ktorého môžeme experimentovať aj s miestom prípravy, v roku 2019 už na to priestor a možnosti nebudú. Otestujeme to, a ak sa to osvedčí, môžeme Mexiko zaradiť  opäť v rozhodujúcej časti prípravy pred bojom o miestenku na olympiádu 2020."

Petrove Vianoce

„Sviatky strávim s rodinou v Česku, budeme sa venovať deťom, Vianoce chceme prežiť v pokoji. Stromček už stojí, ozdobila ho manželkina sestra. Moja dcéra sa totiž nevedela dočkať... Čo sa týka štedrovečerných pochúťok, u nás je to mix z našich rodín. Z klasiky je to šošovicová polievka, vyprážaný kapor, dva druhy šalátu, jeden majonézový a druhý, tuším zemiakovo-chrenový? Je to úplná novika, doteraz som sa s tým nestretol, ale chutí fantasticky."

ADAM BOTEK: Striebru som uveril až na druhý deň

Adam, ako sa ti bilancuje rok 2017? Predpokladáme, že viac ako dobre!?

„Takýto úspešný rok som vôbec nečakal, som z toho príjemne prekvapený a veľmi som rád za to, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Verím, že sa mi čosi podobné v budúcnosti ešte párkrát pošťastí."

Pár minút po tom, ako ste v Račiciach na MS siahli na striebornú métu, si nechcel veriť, že je to pravda. Kedy si si naplno uvedomil, že to nie je sen?

„Až na druhý deň mi začalo dochádzať, čo sa stalo. Tešilo ma to stále viac a viac a mám z toho radosť dodnes."

A čo „strieborné" pádlo, ešte ho používaš, alebo je odložené na čestnom mieste?

„Stále ho ešte používam a pokiaľ sa dá, bude tak aj naďalej. Verím, že mi ešte prinesie šťastie."

Sadli ste si ešte do lode spolu s Petrom po návrate domov zo svetového šampionátu?
„Nie. Po šampionáte bolo dlho voľno, Peťo sa venoval rodine a potom sa začal pripravovať vo svojom klube. Stretli sme sa však, porozprávali sa. V mojom klube KKK Komárno pre nás usporiadali spoločnú rozlúčkovú párty so sezónou. Poďakovali sa nám za našu prácu."

Predpokladáme však, že spolupráca bude pokračovať...

„Chceme v nej pokračovať, potiahnuť to spolu, prinajmenšom tak dobre ako v tomto roku, a ak sa bude dať, tak ešte lepšie. Dohodli sme sa, že po tom, ako absolvujeme sústredenia v rámci našich klubov, zájdem za Peťom do Trenčína, sadneme si spolu do lode a budeme štartovať na kvalifikačných pretekoch."

Hoci si sa uplatnil nad očakávanie dobre medzi seniormi, vzhľadom na tvoj vek ešte môžeš pokračovať aj v kategórii do 23 rokov. Využiješ to budúci rok?

„Samozrejme, chcel by som. Ak sa kvalifikujem na vrcholné podujatia, mám na mysli hlavne kájednotku, na ktorú sa sústredím, rád sa zúčastním na MS či ME do 23 rokov."

Čo vravíš na to, že spolu s Gellem figurujete v najlepšej desiatke športovcov Slovenska za tento kalendárny rok, pričom ty si sa ocitol v tejto elitnej spoločnosti po prvý raz?
„Pre mňa je to ďalšia neočakávaná udalosť roka. Je cenné, že sme v desiatke. Som veľmi rád, že sa nám tam podarilo včleniť."

Nedávno si sa vrátil z Kalifornie, kde si trénoval pod vedením Petra Likéra v spoločnosti Erika Vlčeka a Juraja Tarra. Ako  bolo?

„Veľmi dobre. Počasie výborné a na vode to šlo tiež veľmi dobre. Boli sme výborná partia. Ušlo to tak rýchlo, až mi to bolo ľúto, že sme sa museli vrátiť do slovenskej zimy."

Pošuškáva sa, že ak by sa olympijská káštvorka dostala do problémov - zranenia, pokles formy niektorého z členov - bol by si kandidátom číslo jeden na zastúpenie. Ako by si zareagoval, ak by prišla taká ponuka?

„Neviem, najradšej by som sa teraz sústredil na K1 a K2. Pevne verím, že zranenia, choroby a podobne, budú chalanov z K4 obchádzať, želám im, aby zostali pohromade, pretože sú fakt dobrí. A neviem, či by som už bol pripravený na to, aby som si sadol medzi nich do lode."

Na slávnostné vyhlásenie ankety Športovec roka si mal už dlhší čas pripravený oblek alebo si ho musel špeciálne na túto príležitosť zaobstarať?
„Musel som si kúpiť oblek. Tréner Peter Likér mi to priamo nariadil."

Kam povedú tvoje kroky v prvých mesiacoch nového roka?
„Od 8. januára ideme na sústredenie do rakúskeho Ramsau, kde strávime 10 dní. Koncom februára by sme mali opäť vycestovať do Kalifornie s trénerom Likérom a partiou z káštvorky."

Adamove Vianoce

„Každý rok mávame doma živý stromček a moja úloha je, aby som ho ozdobil. Na Štedrý večer budem doma s rodičmi. Menu má na starosti moja mama, a je to klasika: rybacia polievka, filé a zemiakový šalát. Mávame aj dezert. Prvý vianočný sviatok pôjdeme navštíviť jednu babku, druhý zase druhú, takže budeme trocha rozlietaní. V pláne sú aj tréningy, takže to nebude len leňošenie."

Ladislav Harsányi

   

« späť